Nie je teda nič divné na tom, že snaha nepriniesla výsledok, pretože riešenie je možné iba vtedy, ak opustíme štvorec a opíšeme nad štyrmi bodmi trojuholník. Keď osobám, ktoré si márne lámali hlavu nad touto úlohou, ukážu správnu odpoveď je často počuť námietku, že nevedeli, že je možné vychádzať za hranice štvorca. Príčinou týchto problémov je bezpochybne zvyk spojovať body najkratšou cestou a začínať čiaru práve v danom bode. Každý, kto sa samostatne snažil vyriešiť uvedené úlohy, ľahko pochopí, že k riešeniu nového problému často pristupujeme – bez toho, že by sme si to uvedomili – s nejakým ďalším predpokladom alebo navyknutým stereotypom. Tým si zvolíme nesprávny smer a neobyčajne si sťažíme možnosť správneho riešenia. Osoby, ktoré uskutočňujú prvú úlohy často neprídu na to korále rozbiť, a to len preto lebo v podobných situáciách nie sme na takéto riešenie zvyknutý.

Riešenie problémov a city problémy nerieši izolovaný intelekt, ale živý človek, ktorý podlieha vo svojej činnosti početným motívom a citom. Ich vplyv môže byť ako záporný, tak aj kladný. Iba človek, poháňaný nejakou snahou po poznaní alebo umeleckým úsilím, ctižiadosťou alebo túžbou po zisku dokáže plne aktivizovať mozog, vytrvať v premáhaní všetkých ťažkostí a vyriešiť i tie najťažšie problémy. Tieto činitele sa nevyznačujú len kladnou hnacou silou, ale skrývajú tiež početné nebezpečia. Je známe, že pod vplyvom citov sme schopní bez akýchkoľvek racionálnych dôvodov uznať za pravdu to, čo si neprajeme alebo čoho sa bojíme. Stávame sa menej kritickými voči posudzovaniu blízkych osôb a máme predsudky, pokiaľ ide o posudzovanie nepriateľmi. Ako láska, tak aj nenávisť môžu človeka zaslepiť a diktovať mu úplne nesprávne posudky a rozhodnutia.