Ku skepticizmu sa prikláňal aj Cicero. Skeptici pochybujú o možnosti poznať svet. Podľa nich by malo byť východiskom nášho praktického života úsilie o dosiahnutie stavu, keď sa zbavíme nároku spoznávať svet. Vychádzajú pritom z toho, že nemôžeme nič vedieť o tom, aké sú vonkajšie veci, pretože ku každému súdu o týchto veciach môžeme uviesť protikladný súd.

Novoplatonizmus
Je to zavŕšenie helenizmu, na ktoré neskôr nadviazala stredoveká filozofia. Vychádza z Platónovej filozofie, no preberá aj prvky Aristotelovho učenia, stoicizmu i skepticizmu. Hlavným predstaviteľom je Plotinos. Keďže svoje práce nevydával, zachovali sa nám len vďaka jeho žiakovi Porfýriovi. Je to šesť kníh, z ktorých každá má 9 rozpráv (odtiaľ názov – Enneady – deviatky).
Plotinos odmietol Platónovu predstavu o dvoch rozličných svetoch (zmyslovom a ideálnom), ale všetko chcel odvodiť z jednotného božského základu, ktorý nazýval „Jedno“. Z neho vyžarujú jednotlivé súcna. Plotinos načrtáva stupnicu emanácie (vyžarovanie) od najvyššej sféry ideí cez svetovú dušu až po najnižší stupeň – hmotu, materiálne súcna.
Jedno nie je dostupné pojmovému poznaniu, ktoré sa opiera o logické princípy. Nazeranie Jedna si vyžaduje, aby sme očistili svoju dušu a dostali sa do stavu extázy. Je to mystická skúsenosť.