referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Edita
Nedeľa, 26. septembra 2021
Poklasické obdobie gréckej filozofie (helenizmus)
Dátum pridania: 30.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: mishinko
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 926
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3.4
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 5m 40s
Pomalé čítanie: 8m 30s
 
(4. st. p.n.l. – 4. st. n.l.)

Toto obdobie siaha do čias, keď Grécko stratilo svoju národnú samostatnosť až po filozofiu sv. Augustína, ktorou sa začala stredoveká filozofia. Po výbojných vojnách Alexandra Veľkého, ktorý bol určitý čas i Aristotelovým žiakom, začala nová epocha ľudských dejín. Vzniklo svetové spoločenstvo, ktorému dominuje grécky jazyk a kultúra. Asi v roku 50 p.n.l. sa dostáva do popredia Rím, ktorý postupne dobyl všetky helenistické ríše (Macedónsko, Sýria, Egypt) a prináša rímsku kultúru a latinský jazyk. No samotný Rím sa stal gréckou kultúrnou provinciou. Začalo sa rímske obdobie (často sa nazýva aj neskorá antika). V tomto období sa zmenil charakter gréckej filozofie. Filozofi sa zameriavajú na etickú problematiku, problematika samého sveta sa dostáva až na druhé miesto. Filozofia tohto obdobia nebola príliš originálna – neobjavil sa žiadny nový Platón či Aristoteles. Títo sa však stali dôležitým zdrojom inšpirácie viacerých filozofických prúdov.


Kynická filozofia
Založil ju Sokratov žiak Antisténes v Aténach okolo roku 400 p.n.l. Kynici poukazovali na to, že skutočné šťastie nespočíva v povrchnostiach, akými sú materiálny luxus, politická moc a dobré zdravie. Skutočným šťastím je nestať sa závislým na takýchto náhodných a pominuteľných veciach. A keďže na týchto veciach nespočíva, môže ho dosiahnuť každý.
Najznámejším bol Diogenes. Vraj býval v sude, vlastnil len kabát, palicu a vrece na chlieb a teda nebolo ľahké vziať mu jeho šťastie. Raz, keď sa slnil pred svojím sudom, navštívil ho Alexander Veľký a opýtal sa ho, či má nejaké želanie. Ten mu odpovedal, že by bol rád, keby ustúpil o krok ďalej a nezacláňal slnko.
Slová „cynizmus“ a „cynický“ sa dnes používajú vo význame bezcitnosti k utrpeniu druhého. Kynici totiž tvrdili, že človek si nemusí robiť žiadne starosti o svoje zdravie, nemali by ho znepokojovať utrpenie ani smrť, a tiež by sa nemal trápiť nad utrpením druhých ľudí.

Stoici
Veľký význam pre túto filozofiu, ktorá vznikla okolo roku 300 p.n.l. mala kynická filozofia. Založil ju Zenon z Kitia. Ten kúpil v Aténach stĺporadie, pod ktorým neskôr zhromažďoval svojich poslucháčov, a škola dostala názov podľa toho (gr.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.