Postsocialistické štáty sa hlásia k systému, ktorý charakterizuje demokratické usporiadanie a ekonomiku založenú na trhovom mechanizme. Každý štát má tak svoje osobitosti dané históriou, kultúrou, tradíciami, vzdelanostnou úrovňou, sociálno – ekonomickou úrovňou. „V našej krajine ide o prechod od systému štátneho paternalizmu (starostlivosť štátu o občana) k systému založeného predovšetkým na osobnej zodpovednosti každého občana. Proces prechodu je dlhodobý a zložitý a ovplyvňuje ho veľa faktorov“ (Stanek, V., 2002, str.11).

Sú to predovšetkým tieto faktory:

- Dedičstvo doterajšieho systému, ktorý tu pôsobil dlhé desaťročia, bol zložený na paternalizme
- Existencia nových skutočností, s ktorými sa dnešná generácia občanov nestretla (nezamestnanosť, bieda, kriminalita, sociálne riziko)
- Určitý sociálny konzervatizmus, sebectvo a strach z budúcnosti, čo sa prejavuje v snahe o zachovanie doterajších sociálnych preferencí, úľav, ďalej v neochote pochopiť nové prístupy, atď.
- Neprehľadnosť doby, konfrontácia sociálnych, národnsotných a iných vášní, ktoré sa presadzujú s veľkou bezohľadnosťou a dravosťou.

V uplynulých rokoch vzrástla popularita prieskumov verejnej mienky, zmeraných na zisťovanie naliehavých spoločenských problémov. Ich strategický význam však spočíva vo verejnom zhodnotení úspešnosti alebo zlyhania spoločenských reforiem.
V hodnotení akútnych problémov sa na poredných miestach stabilne umiestňujú oblasti, ktoré možno pokojne označiť za rozhodujúce dimenzie ľudského života. Negatívne pocity u veľkej časti obyvateľstva vyvoláva nedostatočná životná úroveň, vysoká nezamestnanosť, rozšírená kriminalita a korupcia.

V období rokov 1998-2001 narástol počet tých, ktorí hodnotia situáciu v slovenskom zdravotníctve ako urgentný spoločenský problém z polovice na dve tretiny populácie.

Kritické hodnotenie podmienok ľudského rozvoja samotnými občanmi kontrastuje s pomerne lichotivým hodnotením Slovenska v medzinárodnom porovnaní ľudského rozvoja. Dlhodobo sa umiestňujeme medzi krajinami na vysokom stupni rozvoja, v posledných rokoch sme si dokonca zlepšili pozíciu, keď sme preskočili niektoré krajiny južnej Ameriky a Blízkeho Východu. Čím možno vysvetliť tento rozpor? Na „well-being“ (pocit pohody) pôsobí aj celý rad viac-menej nemenných psychologických faktorov. Tieto súvisia napríklad s nenaplnenými nádejami po spoločenských zmenách v r. 1989, sklamaním a nepochopením rastu rozdielov v bohatstve a príjmoch, nerozvinutou demokraciou, ako aj s povahovými črtami národa akko rovnostárstvo, pesimizmus, nespokojnosť, nízka ochota niesť zodpovednosť za vlastný osud (UNDP, 2003, str.3).

Národná správa z roku 2001 v závere analýzy politickej situácie ako jedného z kritických predpokladov pre rozvoj kvality uviedla: „Slovensko potrebuje spoločenskú zmluvu relevantných politických aktérov ohľadom nevyhnutných reforiem.“ Údaje o spoločensko-politickej klíme potvrdzujú to, čo sa podľa českého vzoru začalo označovať ako „blbá nálada“. Podľa prieskumov bola vláda v r.2001 väčšinou verejnosti hodnotená ako neúspešná (66%), pričom za úspešnú ju označilo len 8% občanov. Konfrontácia názorov verejnosti s hodnotením výsledkov vládnej politiky z pzície expertov upozorňuje na značný rozpor medzi výsledkami vlády a vnímaním verejnosti. Aj zahraniční pozorovatelia poukazujú opakovane na fakt, že subjektívne vnímanie situácie v krajine je podstatne pesimistickejšie ako sú pre to reálne dôvody. Bilancia výledkov vládnej politiky je v zásade viac pozitívna ako negatívna.

Zoznam použitých skratiek:

UNDP - United Nations Development Programme (Rozvojový program Organizácie spojených národov)
CPHR - Centrum pre hospodársky rozvoj
ŠÚ SR - Štatistický úrad Slovenskej republiky