2. NEZAMESTNANOSŤ NA SLOVENSKU A V EURÓPSKEJ ÚNII

Nezamestnanosť na Slovensku je vážnou otázkou celej spoločnosti. V súčasnej dobe miera nezamestnanosti na 9,4%. Aj keď sa nám zdá toto číslo pomerne nízke, Slovensko má aj tak druhú najvyššiu mieru nezamestnanosti v rámci Európskej únie, horšie je na tom už len Poľsko, kde miera nezamestnanosti predstavovala 12,8%. Miera nezamestnanosti ostatných členských krajín sa pohybuje pod úrovňou 8,7%. Priemerná sezónne upravená miera nezamestnanosti v rámci celej únie dosiahla v decembri podľa Eurostatu 7,6%, čo bola rovnaká ako v novembri. Najnižšiu mieru nezamestnanosti zaregistrovalo Dánsko, a to 3,2%, nasledovalo Holandsko s mierou nezamestnanosti 3,6%. Tretiu najnižšiu mieru nezamestnanosti vykázalo Estónsko vo výške 4,3%. Po Poľsku a Slovensku evidovalo vysokú mieru nezamestnanosti aj Grécko, a to 8,7%. Francúzsko vykázalo mieru nezamestnanosti v decembri na úrovni 8,5%, rovnako ako Španielsko.

3. DLHODOBÁ NEZAMESTNANOSŤ

„Dlhodobá nezamestnanosť je jedným z najdôležitejších fenoménov na trhu práce za posledných 10-15 rokov. Dlhodobá nezamestnanosť existuje takmer vo všetkých krajinách vrátane krajín a regiónov s nízkou mierou nezamestnanosti. Podľa definície Medzinárodnej organizácie práce možno teda za dlhodobú nezamestnanosť považovať takú, ktorá trvá 12 a viac mesiacov. Podiel dlhodobo nezamestnaných z celkového počtu nezamestnaných vykazuje vo svete stúpajúci trend, hoci v niektorých krajinách celková nezamestnanosť klesá. Dlhodobá nezamestnanosť sa v súčasnosti podstatne rozšírila, ale stala sa ťažko zvládnuteľným sociálno-politickým problémom s multiplikačným efektom dĺžky zamestnanosti.” (Friedrich Ebert Stiftung, 1996)

3.1 PSYCHOLOGICKÉ RIZIKÁ DLHODOBEJ NEZAMESTNANOSTI

„Jedným z najvážnejších rizík dlhodobej nezamestnanosti je zmena v oblasti životného štýlu. Dlhodobo nezamestnaný postupne stráca základné pracovné návyky, vytvára si nové, náhradné stereotypy. Čím dlhšie nezamestnanosť trvá, tým ťažšie nájde odvahu a motiváciu meniť tento novovytvorený životný štýl. Neraz si vytvára celé racionálne zdôvodnenia, prečo sa nemôže zamestnať, ktoré však obranou pred vlastnou neistotou a strachom zo zlyhania. Čím je človek dlhšie doma bez práce, tým viac narastajú obavy z možného úspechu, prestáva si veriť, zriedka upadá do apatie.” (Mareš, 1996)

„Ďalši rizikový faktor dlhodobej nezamestnanosti je znižovanie napätia a obáv pomocou alkoholu, nadmerného fajčenia , prejedania sa, nadmerného užívania liekov a tiež užívanie drog. Všetky tieto aktivity znižujú energiu, podlamujú zdravie a v konečnom dôsledku vedú ku zníženie sebavedomia.” Dlhodobá nezamestnanosť predstavuje teda vážne riziko nielen pre duševné ale aj pre telesné zdravie človeka. ( Friedrich Ebert Stiftung, 1996)

3.2 SOCIÁLNA IZOLÁCIA

Strata zamestnania vedie k sociálnej izolácii v dvoch zmysloch slova. Predsa samotné stratené zamestnanie je významním zdrojom sociálnych kontaktov, jeho strata vedie k prerušeniu ďaľších sociálnych kontaktov, ktoré s ním priamo nesúvisia. V priebehu nezamestnanosti dochádza k zníženiu frekvencie sociálnych stykov a to vo vzťahu k širšiemu okoliu, ba niekedy aj vo vzťahoch v rodine. Sociálnu izoláciu nemusíme vždy chápať tak, že vedie k fyzickému osamoteniu indivíduí či jednotlivých rodín. Rozhodne aj tento mechanizmus medzi nezamestanými pôsobí, pretože súvisí s volbou jejich životných stratégií v období nezamestnanosti. Sociálnu izoláciu nezamestnaných treba predovšetkým chápať ako jejich izoláciu od zamestnanej populácie. K tej môže dôjsť aj pri rozvinutom spoločenskom živote nezamestnaných osôb. Tento problém je zosilovaný v miestach, kde dochádza k hromadnej nezamestnanosti.(Mareš, 1996)

ZÁVER

Nezamestnanosť je v dnešnej dobe veľmi závažným problémom. Ľudia zo Slovenska často odchádzajú za prácou do iných krajín sveta, pretože u nás nemajú šancu nájsť si vhodné zamestnanie alebo majú malé platobné podmienky. Nezamestnanosť v zahraničí je oveľa menšia vzhľadom na počet obyvateľov ako na Slovensku. Nezamestnanosť má veľký vplyv na psychiku a rozvoj osobnosti človeka. Ak človek dlhšie nenájde vyhovujúcu prácu, upadá do depresií a myslí si o sebe, že je nevzdelaný, niekedy až hlúpy. Preto sa narušujú vzťahy v rodine, v okruhu priateľov, človek dosť často upadá do alkoholizmu. Ak je nezamestnaný ambiciózny, môže si nájsť ešte lepšiu prácu ako tí ľudia, ktorí nezamestnanými neboli.

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY