4.1 ŠTÝLY RODINNEJ VÝCHOVY

Rodina svojím štýlom života, vytvára obojstranné výchovné pôsobenie. U dieťaťa utvára základ jeho osobnostných vlastností, u dospelých tieto vlastnosti dotvára. Narodením dieťaťa dochádza k zmenám v zložení rodiny. Rodina si vytvára istý štýl, spôsob vzájomného pôsobenia i pôsobenia na dieťa.
Známe sú nám rôzne spôsoby výchovy: demokratický- je založený na vzájomnom rešpektovaní. Rodičia v tomto prípade berú do úvahy potreby aj nápady vlastných detí a vedú ich k tomu, aby im rozumeli.

Autoritatívny- nedáva dieťaťu priestor pre vlastné aktivity, je neustále usmerňované rodičmi. Rodičia často rozhodujú o činnostiach dieťaťa. V tomto prípade môžu nastať dve rozličné situácie, kde buď dieťaťa ovplyvňujú obidvaja z rodičov, alebo len jeden. Ak dieťa ovplyvňuje len jeden je to horší prípad, pretože žije v neistote.
Liberálny- rodičia prejavujú minimum výchovných požiadaviek na dieťa. Ich pôsobenie na dieťa je kolísavé, nie v každej situácii rovnaké. Dieťa nemá vytvorený pevný model napodobovania.

Perfekcionistická- pôsobí ako záporný štýl výchovy dieťaťa. Rodičia majú na svoje dieťa veľmi vysoké požiadavky, často až nerealizovateľné. Najčastejšie tento prístup rodičov sa vyskytuje u veľmi ambicióznych ľudí.

5.1 ŠTRUKTÚRA RODINY

Osobné vzťahy rodiny sa odrážajú na utváraní sociálnych vzťahov v nej, pretože rodina je prvou sociálnou skupinou, ktorú dieťa pozná.

Úplná harmonická rodina- tejto štruktúre rodiny je pripisovaný mimoriadny význam. Medzi rodičmi a rodičmi i deťmi, ktoré vytvárajú atmosféru vzájomnej lásky, úcty a dôvery tým vytvárajú najvhodnejšie životné prostredie pre formovanie osobnosti dieťaťa.

Neúplná rodina- tento typ môže vzniknúť rôznymi okolnosťami. Rozvodom, smrťou jedného z rodičov, alebo je matkou slobodná mamička. Neúplnosť rodiny na dieťa nemusí mať zlý dopad.

Rodina bez otca- výchovný vplyv otca sa prejavuje posilnením vedomia povinnosti a vytrvalosti a pri slabšej motivovanosti aj schopnosti odolávať silnejším zámerom. Konflikt detí, vyrastajúcich bez otca, má často negatívny následok, pretože motivácia potrebná na učenie poklesne, v dôsledku čoho vznikajú poruchy v učení bez ohľadu na to, či je ochabnutie podmienené psychicky, alebo zmenami v školskom prostredí.

Rodina bez matky- Táto situácia je pomerne ojedinelá. Ak sa otec však na dlhší čas rozhodne na seba vziať starostlivosť o deti, vznikne pre deti vážna situácia. Sú ochudobnené o materinskú lásku, nehu, jemnosť a opateru. Deti, ktoré vyrastajú v takýchto pomeroch sú plaché, prestrašené, trpia komplexom menejcennosti.

Rodina s nevlastnou matkou- v tomto prípade hrozí nebezpečenstvo, že s nevlastným dieťaťom bude zaobchádzať bezzásadovo. Vzniká tu istý druh žiarlivosti, lebo dieťa sa viaže viac na otca. Dieťa ťažko znáša odklon od nevlastnej matky a reaguje strachom, a nervozitou. Dieťa sa viac zameriava na svoje problémy a odkláňa sa od školy.

Rodina s nevlastným otcom- vlastný otec v rodine stelesňuje poriadok, disciplínu a autoritu. Ak sa matka znovu vydá, vznikajú nové ťažkosti. Nevlastný otec sa môže k dieťaťu správať raz primäkko a raz pritvrdo. Niekedy má nepriame stanovisko tam, kde mal vlastný otec pevné slovo. Takto môžu vznikať poruchy v správaní dieťaťa.

Rozvrátená rodina- ak je rozvod nutný pre manželov, tak je nutný aj pre dieťa. Mladí ľudia si často neuvedomujú dôležitosť úlohy manžela a rodiča. A preto aj pri tomto prípade vznikajú poruchy správania u detí.

6.1 ZÁVER

Naša téma RODINA je veľmi rozsiahla a komplikujúca v dnešnom uponáhľanom svete. Mali by sme si všetci uvedomiť, aká je pre nás dôležitá a hlavne akú dôležitú úlohu zohráva pri narodení nového jedinca. Existuje mnoho autorov, ktorý sa touto problematikou zaoberajú. A preto aj my svojím záujmom by sme sa mali snažiť poodhaliť čo najviac z tejto ešte stále úplne neodhalenej témy, ktorou je RODINA.

POUŽITÁ LITERATÚRA: