V RUKÁCH POLITIKOV JE MOC, V RUKÁCH VOLIČOV EŠTE VIAC.. Žiaľ, titulok tohto článku sa na voličov vzťahoval len pred voľ-bami. Preto tých, ktorí sa volieb nezúčastnili s odôvodnením, že u nás sa na postoch vystriedali a nabalili už takmer všetci ľudia s ambíciami politikov (niektorí už dokonca viac krát, za viac strán...), a teraz, keď sa to už nedá zmeniť vykrikujú, „preboha koho to tam zasa máme!“, by som potrestal týždňom verejno-prospešných prác. Ulice by boli čisté, ako kontá vytunelovaných fabrík, a ľudia, ktorí sa dostanú na dlažbu, by z toho mali jeden z mála, masám dostupný kultúrny zážitok.. Kedy si občania uvedomia, že POLITIK MÔŽE PRÍSŤ VO VOĽBÁCH O MOC, VOLIČ O VŠETKO…, že PRED VOĽBAMI JE MOC V RUKÁCH VOLIČOV, PO VOĽBÁCH VOLIČI V RUKÁCH MOC-NÝCH...?
Na novembrových tribúnach v 1989 sme si v očakávaní príchodu blahobytu hovorili, že tri ba aj päť rokov to s utiahnutými opaskami radi vydržíme. Už jedenásť rokov strádame a budeme ďalších, ako tie hoviadka božie..., s ktorými máme viac spoločného, ako by sa na prvý pohľad zdalo: PRETOŽE VOLY NEVOLIA, NEZBAVIA SA ZÁPRAHU. Nad odbornosťou znovu zvíťazila stranícka príslušnosť. A bude tak aj v ďalších voľbách, parlamentných, či komunálnych, kým si nevoliči neuvedomia, že majú: RADŠEJ VOLIŤ PROTI VÔLI, AKO NECHAŤ HLASY ZVOLI...
Žiaľ, naplnila sa moja pesimistická prognóza a volieb sa zúčastnilo necelých 30 percent voličov. V rámci vžitej straníckej disciplíny to boli najmä členovia politických strán. Ono to je pohodlné, zbaviť sa zodpovednosti, prenechať ju politickým stranám a ich vodcom, a to aj napriek tomu, že DEMOKRACIA NEPOTREBUJE VODCU, ALE ĽUDÍ NA PRAVOM MIESTE, VODCA NEPOTREBUJE DEMOKRACIU, ALE ĽUDÍ NA URČENOM MIESTE.. Je pravda, že príslušnosť k strane odbornosť u politikov nevylučuje, no ani nezaručuje. Ide im zväčša o koryto a namiesto toho, aby si dopĺňali chýbajúce vzdelanie, každé štyri roky do životopisov vpisujú nové strany, a tak NOVÍ BOJOVNÍCI VZIŠLI Z RADOV ZRADOU. Príslušnosť k strane, či hnutiu a odporučenie straníckych kolegov stačí, aby ktorýkoľvek zo straníkov mohol kandidovať na poslanca, do regionálneho, či národného parlamentu, pričom ho nemusia voliči príslušného volebného obvodu ani len poznať. Odbornosť a osobnosť kandidáta je často vzácnou ozdobou straníckej príslušnosti, ale u nezávislého kandidáta rozhodujúcim kritériom.