Čo by mohlo byť jasnejším znakom Božej lásky než svedectvo kresťanov, ktorí sa vedia vzájomne podržať a žiť jednote v časoch dobrých i zlých? Na jednej strane nás Duch Svätý neustále povzbudzuje milovať, odpúšťať a utešovať sa navzájom. Na druhej strane ani diabol nezaháľa a rozsieva semená podozrievania, nenávisti a nedôvery. Vie, že sa mu podarí zničiť vzťah, môže vážne oslabiť Kristovo telo a presvedčiť neveriacich, že kresťanstvo v skutočnosti zlyháva. Príliš často si však nevšímame túto duchovnú stránku, a tak neprosíme Ducha Svätého o pomoc, ani sa nemáme na pozore pred tým, ako nás môže satan priviesť do nešťastia.
Priatelia do dobrého počasia?
Písmo je plné ponaučení a rád, ktoré sa dajú aplikovať na priateľov. Jedno z najvýraznejších ponaučení pochádza z knihy Jób. Jób bol podľa tohto príbehu verným nasledovníkom Boha, ktorý bral vážne prikázanie milovať Boha a svojho blížneho (Jób 1, 8). Keď sa satan dozvedel o Jóbovej vernosti, snažil sa presvedčiť Boha, že Jób je verný, pretože sa mu všetko darí: „Neohradil si zo všetkých strán jeho i jeho dom i všetko, čo má? .. Len vystri ruku a dotkni sa trochu všetkého, čo má, a uvidíš, či ti bude aj potom dobrorečiť!“ (1, 10–11). Boh satanovi dovolil podrobiť ho skúške. Jób stratil svoje bohatstvo, zdravie, dobré meno, dom, ba aj svoje deti. A predsa nám Písmo hovorí: „Pri tomto všetkom Jób nezhrešil svojimi ústami a nevyriekol nič hlúpe proti Bohu“ (1, 22; 2, 10).