Projekt - nábožensto - priateľstvo

Sam a Dave boli veľkí priatelia. Celé roky pracovali v jednej štátnej agentúre. Obaja boli praktizujúci kresťania, pravidelne sa modlili a čítali Písmo, a aktívne sa zapájali do služby vo svojej farnosti. Sama si v práci úprimne vážili pre bezúhonnosť, nadšenie a pre zmysel pre humor. Bol jedným z riaditeľov, pre ktorých každý túžil pracovať. Davova kariéra nebola taká honosná ako Samova, ale bola veľmi slušná. Dychtil po postupe, a práve mu začali venovať viac pozornosti, ktorú potreboval. Priateľstvo so Samom bolo pre jeho kariéru veľkou výhodou. Samova popularita si však vyžiadala svoju daň. Mal určitých nepriateľov, ktorí mu závideli úspech, a keď falošné obvinenia dali podnet na vyšetrovanie Samovej kancelárie, začali sa šíriť reči. Jeho známi sa prestali k nemu priznávať, aby si ochránili dobré meno,. Spolupracovníci sa ho odmietali zastať a niektorí z najbližších spoločníkov ho okamžite opustili, aby si zachránili vlastnú kožu. Obvinenia vznesené voči nemu spolu so zradou priateľov Sama natoľko zranili, že sa stiahol do ulity sebaľútosti a zúfalstva. Cítil, že už nemôže veriť nikomu. Samove problémy postavili Dava pred vážnu dilemu. Hoci vedel, že Sam bol nevinný, zároveň si bol vedomý, že keby ho pokladali za Samovho priateľa, mohlo by to ohroziť jeho nádeje na postup. Predsa však Dave cítil, že by mal vytrvať pri svojom priateľovi. Rozhodol sa, že Samovi zostane verný. Pochopil, že aj keď Sam potreboval pomoc, nemal záujem o poúčanie. Dave jednoducho uznal, že obvinenie Sama je nespravodlivé, no zároveň veril, že nakoniec vyjde pravda najavo. Keď Sama prinútili odstúpiť, zastal sa ho jedine Dave, a stálo ho to postup v práci. Dave bol sklamaný, že sa to tak vyvinulo, ale radšej to strpel, než by mal opustiť blízkeho priateľa a stratiť bezúhonnosť. Aj vďaka Davovej vernosti sa Sam po čase znova postavil na nohy a našiel si novú prácu. Nikdy nezabudol na Davovu láskavosť a ďalej spolu dobre vychádzali.Odpoveďou na naše otázky je vzťah s Ježišom, najvernejším priateľom, akého kedy budeme mať. Ježiš sa teší zo všetkých vzťahov a túži ich naplniť milosťou a požehnaním. Naozaj nás rád učí, ako milovať jeden druhého jeho láskou, a ponúka nám svoju múdrosť a silu na prekonanie akýchkoľvek prekážok, ktoré nám môžu prísť do cesty. Keď hovoríme o priateľstve, je dôležité zdôrazniť jeho duchovnú stránku, ktorá je súčasťou každého vzťahu.

Čo by mohlo byť jasnejším znakom Božej lásky než svedectvo kresťanov, ktorí sa vedia vzájomne podržať a žiť jednote v časoch dobrých i zlých? Na jednej strane nás Duch Svätý neustále povzbudzuje milovať, odpúšťať a utešovať sa navzájom. Na druhej strane ani diabol nezaháľa a rozsieva semená podozrievania, nenávisti a nedôvery. Vie, že sa mu podarí zničiť vzťah, môže vážne oslabiť Kristovo telo a presvedčiť neveriacich, že kresťanstvo v skutočnosti zlyháva. Príliš často si však nevšímame túto duchovnú stránku, a tak neprosíme Ducha Svätého o pomoc, ani sa nemáme na pozore pred tým, ako nás môže satan priviesť do nešťastia.
Priatelia do dobrého počasia?
Písmo je plné ponaučení a rád, ktoré sa dajú aplikovať na priateľov. Jedno z najvýraznejších ponaučení pochádza z knihy Jób. Jób bol podľa tohto príbehu verným nasledovníkom Boha, ktorý bral vážne prikázanie milovať Boha a svojho blížneho (Jób 1, 8). Keď sa satan dozvedel o Jóbovej vernosti, snažil sa presvedčiť Boha, že Jób je verný, pretože sa mu všetko darí: „Neohradil si zo všetkých strán jeho i jeho dom i všetko, čo má? .. Len vystri ruku a dotkni sa trochu všetkého, čo má, a uvidíš, či ti bude aj potom dobrorečiť!“ (1, 10–11). Boh satanovi dovolil podrobiť ho skúške. Jób stratil svoje bohatstvo, zdravie, dobré meno, dom, ba aj svoje deti. A predsa nám Písmo hovorí: „Pri tomto všetkom Jób nezhrešil svojimi ústami a nevyriekol nič hlúpe proti Bohu“ (1, 22; 2, 10).