Trest

-má chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdeným v ďalšej trestnej činnosti, vychovávať ich k tomu, aby viedli riadny život.
-za spáchané trestné činy môže súd udeliť tieto tresty:

•odňatie slobody- najviac 15 rokov (okrem výnimočných trestov a trestu doživotia)
•stratu čestných titulov a vyznamenaní,
•stratu vojenskej hodnosti.
•zákaz činnosti- odsúdený nemôže počas určitej doby vykonávať určité zamestnanie, povolanie, alebo činnosti, na kt. je potrebné zvláštne povolenie
•prepadnutie majetku
•peňažný trest- páchateľ, kt. sa trestnou činnosťou obohatil musí zaplatiť pokutu určenú súdom
•prepadnutie veci- prepadne vec, kt. páchateľ použil na spáchanie TČ alebo kt. spáchaním TČ získal,
•vyhostenie- súd vyhostí páchateľa, kt. nie je občanom SR( až na 10 rokov alebo dobu neurčitú),
•zákaz pobytu- páchateľ sa nesmie 1-5 rokov zdržiavať na určitom mieste.

- Súd môže podmienečne upustiť od potrestania. V tomto prípade páchateľ zostáva na slobode, ale súd pravidelne sleduje jeho správanie a to, či dodržiava súdom stanovené podmienky. V prípade ich porušenia je trest zmenený na nepodmienečný.
- Súd môže páchateľovi za určitých okolností trest odňatia slobody znížiť.
- za zvlášť nebezpečné trestné činy spáchané páchateľom, ktorého náprava je nepravdepodobná, môže súd uložiť výnimočný trest, t.j. odňatie slobody od 15-25 rokov alebo na doživotie.

Osoby, kt. boli odsúdené na doživotie, môžu byť podmienečne prepustené až po dvadsiatich rokoch výkonu tohto trestu.

-trest odňatia slobody sa vykonáva v nápravných zariadeniach, kt. podľa závažnosti spáchaných TČ a potreby resocializácie odsúdených delia do 3 skupín:

•prvá nápravnovýchovná skupina,
•druhá nápravnovýchovná skupina,
•tretia nápravnovýchovná skupina

Platí, že čím je vyššia nápravnovýchovná skupina, tým menší je rozsah práv odsúdených.

Okrem trestov sú prostriedkami dosiahnutia účelu Trestného zákona aj ochranné opatrenia, kt. sa spoločnosť chráni pred nebezpečnými činmi. Majú výhradne preventívny charakter. Rozhoduje o nich súd SR. Sú to:

•ochranné liečenie- pre páchateľov, kt. nie sú pre svoju nepríčetnosť trestne zodpovední a ktorých pobyt je na slobode nebezpečný.
•ochranná výchova- je riešením zanedbanej výchovy u osôb mladších ako 14 rokov a u mladistvých
•zhabanie veci- prepadnutie veci, kt. bola použitá na spáchanie TČ alebo TČ získaná

Trest smrti

V niektorých krajinách sa dodnes vykonávajú tresty smrti (Rusko, Čína a väčšina štátov USA). Vo väčšine európskych krajín bol však zrušený.

•Abolicionisti – zástancovia zrušenia trestu smrti. Každý človek má podľa nich právo na život. Trest smrti považujú za legálnu vraždu. Zásadným argumentom proti trestu smrti je nebezpečenstvo justičného omylu, kt. nie je možné napraviť. Ďalším argumentom je fakt, že nie je preukázaný výrazný vplyv trestu smrti na zníženie kriminality, resp. v krajinách, kde bol trest smrti zrušený, nedošlo k zvýšeniu kriminality. Abolicionisti považujú trest smrti za pomstu, nie za nápravu páchateľa.
•Mortikalisti- zástancovia trestu smrti. Podľa nich má spoločnosť právo na pomstu. Argumentom za trest smrti je zneškodnenie obzvlášť nebezpečných páchateľov. Trest smrti má podľa nich odstrašujúci vplyv na ďalších potenciálnych páchateľov. Doživotné väzenie považujú za ešte krutejší trest ako trest smrti. Okrem toho sú doživotné tresty nákladnejšie.

Výkon trestu smrti bol v minulosti vykonávaný rôznymi spôsobmi, napr. ukrižovaním, ukameňovaním, zoťatím hlavy, narazením na kôl, neskôr zastrelením, obesením, v plynovej komore, elektrickým kreslom alebo smrtiacou injekciou.

V SR bol trest smrti ústavne zrušený v r. 1990. Posledná poprava sa uskutočnila v roku 1989. Zákaz trestu smrti je zakotvený Listine základných práv a slobôd.