Ľudské práva a slobody

Ľudské práva a slobody

-sú oprávnenia prislúchajúce jednotlivcovi, umožňujú naplno rozumové a špeciálne schopnosti, znalosti človeka, vychádzajú z ľudskej prirodzenosti, rešpektujú dôstojnosť a jedinečnosť človeka.
-sloboda je stav bytosti konajúcej len zo svojej vlastnej vôle, nezávisle od akéhokoľvek vonkajšieho donútenia. Sloboda však nie je svojvôľa, neznamená anarchiu.
-základnou zásadou je: sloboda jedného človeka sa končí tam, kde sa začína sloboda iného človeka, tzn., že základné práva a slobody jednotlivca sú ohraničené slobodami iných.
-jadrom filozofie ľudských práv je vzťah jednotlivca a spoločnosti.

Pri charakteristike ľudských práv sa využívajú pojmy:

1.ľudské práva
-prirodzené práva pre každého človeka
-sú súčasťou medzinárodných dokumentov
-napr. právo na život, ochrana ľudskej dôstojnosti, právo mať a vlastniť majetok, právo slobodne sa pohybovať, sloboda vierovyznania

2. občianske práva
-sú súčasťou Ústavy štátu
-cez ne sa človek prejavuje ako občan (zapája sa do verejného života)
a.) politické právo- sloboda prejavu, sloboda zhromažďovania, petičné právo, právo na informácie
b.) sociálne, hospodárske, kultúrne právo- právo na prácu, dôstojnú úroveň, vzdelanie, slobodný výber povolania,...

ĽP môžu byť individuálne a kolektívne. ĽP sú:

•nezrušiteľné – nemenia sa ani zmenou spoločenského, štátneho režimu,
•darované štátom občanom a sú vlastné, čiže prirodzené všetkým ľuďom,
•nepremlčateľné- nemôžu zaniknúť uplynutím času,
•nemožno o ne prísť tým, že ich niektorí jednotlivci neuplatňujú.

Generácie ĽP - označujeme tak vývoj ĽP

1.generácia ĽP

- formujú sa osobné ĽP (právo na bezpečnosť, nedotknuteľnosť osoby, život, právo na slobodu myslenia, vierovyznania)
- formujú sa vplyvom spoločenských podmienok a spoločenskej situácie (prechod od feudalizmu na kapitalizmus), prejavov nespokojnosti ľudí s nerovným sociálnym postavením, vykorisťovaním. Preto sa v tomto období rozvíjajú aj politické práva (právo zhromažďovať sa, petičné právo, volebné právo,...)

2.generácia ĽP

- v prvých rokoch 20.storočia,
- zahŕňa najmä sociálne, hospodárske, kultúrne právo,
- ku koncu 20.storočia vzniká právo na ochranu zdravia ( kúpeľná liečba, bezplatná lekárska starostlivosť).

3.generácia ĽP

- najmladšia,
- práva solidarity,
- súvisí nielen s vývojom spoločnosti, vedy, techniky, ale hlavne s globálnymi problémami, kt. prináša pokrok
- generácia, kt. sa týka 2.polovice 20.stor.
- právo na ochranu životného prostredia, na ochranu pred všetkými ekologickými katastrofami, na mier, právo národov na sebaurčenie, ochrana národnostných menšín.

-ĽP sú predmetom Ústavy každého právneho štátu.
Ústava SR-2. hlava, článok 15: „Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.“

Stredoveké spoločnosti zakotvovali nerovnosti a nesvojprávne postavenie človeka v spoločnosti v podobe nevoľníctva a poddanstva. Záujem o ĽP vzrastal v 18.storočí. Súčasné poňatie ĽP sa však zrodilo až po 2.sv. vojne. Zásadným dokumentom, kt. upravil ĽP, bola Všeobecná deklarácia ľudských práv OSN prijatá v roku 1948. Deň jej vyhlásenia, 10.december, si každoročne pripomíname ako Medzinárodný deň ľudských práv.
V r. 1950 bol uzatvorený Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kt. je základným dokumentom európskeho systému ochrany ĽP. Vychádza zo Všeobecnej deklarácie ĽP OSN, avšak na rozdiel od nej definuje aj orgány,kt. na dodržiavanie ĽP dohliadajú. Sú nimi: Európska komisia pre ĽP a Európsky súd pre ĽP.
Európsky dohovor neobsahuje hospodárske a sociálne práva. Tie sú obsahom Európskej sociálnej charty.
Ďalším dôležitým dokumentom v oblasti ĽP je Dohovor o právach dieťaťa

Listina základných práv a slobôd SR

-prijatá vr. 1991,neskôr zakomponovaná so Ústavy SR.
-vychádzajúc z tohto dokumentu Ústava SR definuje nasledujúce okruhy ĽP:

1. Základné ĽP a slobody- zaručujú človeku dôstojnosť v základných oblastiach jeho života, napr. právo na život, nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, osobnú slobodu, právo na ľudskú dôstojnosť, ochrana listového tajomstva, telefonických a iných správ, slobodu pohybu a pobytu slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania.
2.politické práva- vytvárajú pre občanov možnosť podieľať sa na verejnom a politickom živote spoločnosti, ochranu v rovine občianskej a verejnej.
3.práva národnostných menšín a etnických skupín- chránia pred diskrimináciou, násilným nátlakom zo strany väčšinového národa a pred násilnou asimiláciou. Patrí sem napr. právo na všestranný rozvoj vlastnej kultúry, právo na vzdelanie v materinskom jazyku a jeho požívanie v úradnom styku.
4.hospodárske, sociálne a kultúrne práva- garantujú istý minimálny štandard životnej úrovne s cieľom zabezpečiť každému dôstojnú existenciu a umožňujú človeku rozvíjať jeho osobnosť. Zaraďujeme sem právo na slobodnú vôľu povolania, právo podnikať, právo na štrajk, právo na združovanie v odborových organizáciách , právo na odmenu za prácu, právo na adekvátne pracovné podmienky, právo žien, mladistvých, postihnutých na zvýšenú ochranu pri práci, právo na dôchodkové a sociálne zabezpečenie, právo na ochranu zdravia, rodičovstva a rodiny, právo na vzdelanie, autorské práva a právo na priaznivé životné prostredie.
5. právo na súdnu a inú právnu ochranu- zaisťuje korektnosť a spravodlivosť súdneho konania, aby bola vylúčená justičná svojvôľa, napr. možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, právo obvineného odoprieť výpoveď, právo na obhajobu, právo na právnu pomoc, právo na verejný proces, prezumpcia nevin, právo nebyť dvakrát stíhaný za rovnakú vec atď.
6.právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva- zahŕňa právo na priaznivé životné prostredie a stanovuje povinnosť štátu dbať o šetrné využívanie prírodných zdrojov, účinnú starostlivosť o životné prostredie a ochranu určených druhov rastlín a živočíchov.

„Ľuda sú slobodní a sú si rovní v dôstojnosti a právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Základné práva a slobody sa zaručujú všetkým bez rozdielu pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného a sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnej alebo etnickej menšine, majetku, rodu alebo iného postavenia. „

Listina základných práv a slobôd, Prvá hlava (1991)

-najvýznamnejším orgánom OSN, kt. sleduje dodržiavanie ĽP, je Komisia pre ľudské práva so sídlom v Ženeve.
-rada Európy iniciovala vznik dvoch inštitúcií na ochranu ĽP: Európskej komisie pre ľudské práva a Európskeho súdu pre ľudské práva

- Ochranou ĽP sa zaoberajú aj rôzne nezávislé inštitúcie. Jednou z nich je Amnesty International, kt. sa zameriava najmä na podporu a ochranu práv politických vazňov,nespravodlivo stíhaných.

-Verejný ochranca práv (Ombudzman) pôsobí v oblasti ochrany práv občanov pred nečinnosťou orgánov verejnej správy, resp. pred negatívnymi dôsledkami činnosti štátnych orgánov, pokiaľ je činnosť týchto orgánov v rozpore s právom a nezodpovedá princípom demokratického právneho štátu.

- je volený NR SR,
- volený na 5 rokov,
- kandidáta musí navrhnúť najmenej 15 poslancov,
-  môže ním byť zvolený občan SR, kt. v deň voľby má aspoň 35rokov, nesmie byť príslušníkom žiadnej politickej strany, ani politického hnutia.

Základné dokumenty vzťahujúce sa k ľudským právam

- Všeobecná deklarácia ľudských práv (1948, OSN)
- Dohoda o politických právach žien (1952, OSN)
- Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a zákl. slobôd (1950, Rada Európy)
- deklarácia práv dieťaťa (1959, OSN)
- Dohovor UNESCO o odstránení diskriminácie vo vzdelávaní (1960)
- Medzinárodný dohovor o odstránení vš. foriem rasovej diskriminácie (1966, OSN)
- Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (1966, OSN)
- Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (1966, OSN)
- Deklarácia OSN o odstránení diskriminácie žien (1967)
- Záverečný akt helsinskej Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe (1975).
- Charta informácií mládeže (1993)


OSN

Orgány OSN:

1.Valné zhromaždenie
2.Bezpečnostná rada
3.Medzinárodný súdny dvor-vykladá medzinárodné zmluvy, rieši spory medzi krajinami
4.Sekretariát OSN-zabezpečuje činnosť OSN po technicko-administratívnej stránke
5.Medzinárodné trestné tribunály- zamerané na stíhanie zločinov v oblasti ľudskosti a mieru

Vznikla 24.10.1945.Počet zakladajúcich členov je 51,dnes ich je 180.Slovenská republika bola do OSN prijatá krátko po svojom vzniku v roku 1993.Vo Valnom zhromaždení OSN, ktoré sa schádza každý rok na svoje riadne (v krízových situáciách aj na mimoriadne)zasadania ,sú zastúpené všetky členské štáty na základe rovnosti hlasu. Rozhodnutia prijímané na týchto zasadaniach majú najčastejšie formu odporúčaní členským štátom.
Bezpečnostná rada OSN je najdôležitejším orgánom každodennej činnosti OSN. Prijíma závažné a pre členské štáty i záväzné rozhodnutia. Od samotného vzniku je v nej zastúpených 5 stálych členov (USA, Ruská federácia, Čínska ľudová republika, Veľká Británia a Francúzsko) a 10 tzv. nestálych členov. Činnosť mnohonárodného kolektívu pracovníkov OSN riadi generálny tajomník. Volí ho Valné zhromaždenie OSN, ktoré sa často označuje za „svetový parlament“. Základným dokumentom činnosti OSN je Charta, v ktorej sa všetky členské štáty zaviazali predovšetkým zabrániť opakovaniu vojen. Aj v súčasnosti zostáva zachovanie svetového mieru naďalej hlavným poslaním OSN. Vďaka oveľa pevnejším základom mieru sa môže OSN oveľa dôkladnejšie a s väčším účinkom sústrediť na medzinárodnú spoluprácu pri pomoci naj zaostalejším krajinám, pri odstraňovaní hladu, podvýživy, chorôb, negramotnosti, či dôsledkov živelných pohrôm. OSN podnecuje štáty spolupracovať aj v oblasti vedy, kultúry, športu, pri spoločnom výskume svetových zdrojov energie, nerastného bohatstva, pri ochrane životného prostredia, záchrane kultúrnych pamiatok atď. OSN vypracúva aj záväzné medzinárodné dohody a iné dokumenty, smerujúce k zastaveniu zbrojenia, pobáda členské štáty k mierovému riešeniu vzájomných sporov, vyžaduje od nich dodržiavanie základných ľudských práv i medzinárodných právnych noriem mierového spolunažívania.
Osobitnou sférou činnosti OSN sú jej mierové sily. Sú to vojenské jednotky, dobrovoľne zostavené viacerými štátmi. Sú umiestňované v oblastiach, ktoré si vyžadujú dozor nad presadením a dodržiavaním mierového usporiadania po zničujúcich ozbrojených konfliktoch. Tieto jednotky, nazývané aj „modré prilby”, v počte už takmer do 100 000 vojakov, musia pôsobiť už v mnohých krajinách. Podobne neoceniteľnú službu vykonáva OSN pri likvidácii dôsledkov vojnových konfliktov v mnohých krajinách prostredníctvom Úradu vysokého komisára pre utečencov. Ďalšou so zvláštnych oblasti účinkovania OSN je Medzinárodný súdny dvor so sídlom v Haagu, ktorému môžu predkladať svoje nevyriešené spory rôzne krajiny.

Na pomoc všestrannej spolupráci členských štátov OSN vznikali špecializované medzinárodné organizácie. Ich činnosť vytvára pre rozvoj spolupráce v rozmanitých oblastiach spoločného záujmu členských štátov nevyhnutné podmienky.
Sú to: UNESCO (United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization – Organizácia spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru),sídli v Paríži; FAO(Food and Agricultural Organization – Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo),sídli v Ríme; WHO(World Healt Organization – Svetová zdravotnícka organizácia),sídlo má v Ženeve; WMO(World Meteorological Organization – Svetová meteorologická organizácia),sídlo má v Berne; ILO(International Labour Organization – Medzinárodná organizácia práce),sídli v Ženeve; IAEA(International Atomic Energy Agency – Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu – MAAE),sídlo má vo Viedni; UNEP(United Nations Enviroment Program – Program Organizácie spojených národov pre životné prostredie),sídli v Nairobi; UPU(Universal Postal Union – Svetová poštová únia),sídli v Berne; WTO(World Trade Organization – Svetová obchodná organizácia).

Mierové sily OSN:

Modré barety- pomáhajú při riešení vojenských konfliktov, při situácii po konfliktoch
- vytvárajú medzinárodné kontingenty (misie) napr. KFOR, IFOR, UNPROFOR


Rada Európy

Rada Európy bola založená ako medzivládna organizácia 5. mája 1949 desiatimi európskymi štátmi, s hlavným poslaním šíriť myšlienku jednoty medzi jej členmi. Sídlo Rady Európy sa nachádza v Štrasburgu (Francúzsko) v Paláci Európy. Členom Rady Európy sa môže stať ktorýkolvek európsky štát pod podmienkou, že prijme princíp právneho štátu a zaručí ludské práva a základné slobody všetkým osobám podliehajúcim jeho právomoci.
Rada Európy je medzivládna organizácia, ktorá má za cieľ:

- ochranovať ludské práva, pluralitnú demokraciu a právny štát,
- prispievať k uvedomovaniu si európskej identity a kultúrnej rozmanitosti a pomáhať ich rozvoju,
- hľadaž riešenia problémov, ktorým čelí európska spolocnosť (diskriminácia menšín, xenofóbia, neznášanlivost, ochrana
životného prostredia,klonovanie ludí, AIDS, drogy,organizovaný zločin a pod.),
- pomáhať upevnovať stabilitu demokracie v Európe podporovaním politických, legislatívnych a ústavných reforiem.

Radu Európy financujú členské štáty, ktorých príspevky do rozpočtu organizácie sa vypočítavajú podla ich počtu obyvateľov a bohatstva. Patria sem napr. Tieto orgány: Európska komisia pre ľudské práva, Európsky súd pre ľudské práva, Výbor ministrov pri EÚ

PRILOHY:

Chammurapiho zákonník

Chammurapi (1792-50 pred Kr.) vytvoril veľríšu od Perzského zálivu po Sýrsku púšť. Bol nepochybne veľkým bojovníkom a štátnikom, ale nás skôr zaujíma jeho zákonodarné úsilie.
Zákonodarstvu a všetkému, čo s ním súviselo, venoval mimoriadnu pozornosť. Ak sa niekto dovolával spravodlivosti až u neho, dal vždy celý prípad prešetriť, a to i vtedy keď išlo o žalobu namierenú priamo proti palácu. A nemožno už tu vidieť zárodky práva na spravodlivý proces? Alebo ďalej § 1: „Ak niekto niekoho obvinil a udal ho z vraždy, ale nevedel mu to dokázať, ten, kto ho obvinil, bude potrestaný smrťou.“ Možno sa aj toto podobá na dnešné: právo na zachovanie dobrej povesti a na ochranu mena. Paralel s dnešnými právami tam nájdeme ešte veľa, všetky však majú jednu spoločnú črtu. Je pre ne príznačné, že na ochranu jedného práva porušuje druhé napríklad trest za poškodenie dobrého mena je porušením najzákladnejšieho práva, práva na život. Bola však taká doba, a vtedy bol Ch. zákonník obrovským pokrokom. „Aby silný neubližoval slabému, aby sa sirote a vdove dostalo práva, aby v Babylone – meste, ktorého základy sú zaistené ako nebesá a zem, sa súdila podľa práva krajiny, aby ukrivdený dosiahol právo vyryl som svoje vzácne slová na svoju sochu KRÁĽ SPRAVODLIVOSTI.“

Desatoro Božích prikázaní

Jeho aktuálnosť a nadčasovosť možno odvodzovať od jeho božského pôvodu, ale veď aj Chammurapi tvrdil, že jeho zákony mu diktoval boh spravodlivosti Šamaš.
5. Nezabiješ! – právo na život – zakazuje sa v ňom škodiť blížnemu, alebo sebe na tele i na duši. Ani zvieratá sa nesmú trýzniť
7. Nepokradneš! – právo na ochranu majetku
8. Nepovieš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu! – právo na ochranu dobrej povesti a mena ...

Rímske právo

Milánsky edikt (313) „Ja, cisár Konštantín, a ja, cisár Ricinius, sme zvážili všetko, čo slúži na úžitok a osoh štátu a rozhodli sme sa poskytnúť kresťanom, tak ako aj všetkým ostatným, slobodnú voľbu nasledovať toho boha, ktorého si želajú, aby nám bolo božstvo a nebesá, nech sú akékoľvek, naklonené.“ -sloboda vierovyznania.
- rímske právo poznalo aj základné ľudské práva (právo na život, na ochranu majetku...), ale nepriznávalo ich všetkým. Podľa „Osobného práva“ mali „osobnosť“ – caput – persona (schopnosť byť nositeľom práv a povinností) len tí, ktorí spĺňali tieto podmienky:
1. sloboda
2. občianstvo
3. čelné postavenie v rodine
(podľa Corpus iuris civilis – zbierka rímskeho práva, ktorá vznikla okolo 530 zásluhou cisára Justiniána).

Magna charta libertatum

Rímske právo sa používalo počas celého stredoveku. Pod jeho vplyvom vznikla aj anglická Veľká listina slobôd (Magna charta libertatum). Neznamenala výrazný posun, len znovu potvrdila dovtedy platné zásady, ktoré však boli panovníkom porušované. Platila len pre slobodných obyvateľov čiže šľachticov. Pre jednoduchých ľudí nemala zásadnejší význam. Opäť sa tu uzákoňuje právo na spravodlivý súdny proces: „Každému slobodnému obyvateľovi sa zaručuje, že ho nebudú svojvoľne prenasledovať a súdiť ho môžu len stavovsky seberovní a podľa zákonov krajiny.“ Význam Veľkej listiny je skôr v tom, čo otvára než v tom, čo v skutočnosti je. Na podobných zásadách stála aj listina Habeas corpus (1679) – presne stanovovala podmienky zatknutia. „Žiadny slobodný muž nebude uväznený alebo vypovedaný ani inak zničený, pokiaľ sa tak nestane zákonným rozsudkom jemu rovných alebo zákonom krajiny.“

Zlatá bula

Týka sa predovšetkým, rozdeľovania a darovania majetkov (spravodlivo darované majetky nemôžu byť bezdôvodne odňaté) Pre prostých ľudí nemala veľký význam, pretože obhajovala iba práva šľachty.