Ľudské práva

Čo je Univerzálna deklarácia ľudských práv:
Univerzálnu deklaráciu ľudských práv vydala organizácia spojených národov. Pravidlá, ktoré sa snaží zaviesť:
- ľudia sú slobodní a sú si rovní, bez rozdielov (najmä rasy, pohlavia, národnosti, farby vlasov, čísla topánok, atď …)
- každý má právo na život
- nikto nesmie byť otrok
- nesmie sa mučiť, alebo inak kruto zaobchádzať
- každý má právo aby bola uznávaná jeho právna osobnosť
- každý má právo na ochranu proti diskriminácii, ktorá porušuje tieto pravidlá
- každý má právo na súdnu ochranu proti činom porušujúcim ľ. p.
- nikto nesmie byť svojvoľne zatknutý, držaný vo väzbe, alebo vyhnaný do vyhnanstva
- každý ma právo, aby bol spravodlive a verejne vypočutý nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhoduje o jeho právach a povinnostiach a o každom trestnom obvinení, vznesenom proti nemu.
- obvinený sa pokladá za nevinnéhu kým sa mu nepreukáže vina
- zákaz retroaktivity
- nezasahovať ľudom do súkromného života
- voľnosť pohybu, aj medzi štátmi
- právo na azyl, okrem prípadov ak je človek stíhaný z nejakého brutálneho činu
- právo na štátnu príslušnosť
- právo uzavreť manželstvo, a založiť si rodinu
- právo na ochranu rodiny
- právo vlastniť majetok
- sloboda myslenia, náboženstva
- sloboda prejavu, názoru
- sloboda združenia a nezdruženia (nemôžu nikoho nútiť aby sa združil)
- každý má právo podieľať sa na rozhodovaní o svojej krajine
- právo na soc. zabezpečenie, právo na prácu a mzdu za to, právo na dovolenku
- právo na vzdelanie, kultúrny život
- právo aby vládol taký poriadok, aký by mu zaručoval tieto práva
- každý má povinnosť voči spoločnosti a výkonom svojich práv nesmie obmedzovať práva druhých.
Moje názory:
Univerzálna deklarácia ľudských práv okrem základných, trochu zasahuje aj do práv politických a sociálnych. Základné práva sú tam podložené dobre. Niektoré práva sa mi však zdajú ďalej nedomyslené, resp. neuvedomujú si realizovateľnosť.
Ja napríklad dobre nerozumiem ako je v práve jednotlivých štátov zaručená sloboda pohybu medzi štátmi. Ja si nemyslím, že keď Fíni nepustili našich Rómov na svoje územie porušovali ľudské práva. Podľa mňa veta „Každý má právo voľne sa pohybovať a slobodne si zvoliť bydlisko v tom-ktorom štáte.“ je trochu prehnaná. Mal by k nej nejaký dodatok. Pretože takúto slobodu pohybu po Zemi nemožno uskutočniť.

Ďalej je tam podmienka, s ktorou sa s obmenami stretávame skoro v každej ústave, alebo vyhlásení, že o výkone svojich práv je každý podrobený takým obmedzeniam, ktoré stanoví zákon a ktoré slúžia výhradne k zabezpečeniu náležitého, uznávania a zachovávania práv a slobôd iných, ako aj k uspokojeniu spravodlivých požiadaviek mravnosti, verejného poriadku a obecného blaha v demokratickej spoločnosti. Aj keď zdanlivo dávajú možnosť na rôzne výklady slov „blaho spoločnosti“, tieto dodatky sú nutné. Preto je dobrý aj dodatok na konci, že výklad nesmie smerovať k potlačeniu ľudských práv. Celkový dojem mám však taký, že táto deklarácia nemá takú silnú integritu, akú by mal mať taký dôležitý dokument.
Podľa mňa z tejto deklarácie vyplýva jasný zákaz trestu smrti. V tom prípade by sa dali aj niektoré vyspelé štáty napr. USA pokladať za porušovateľa tejto deklarácie. Myslím si, že tento problém by sa mal vyriešiť, pretože o daných štátoch sa nedá povedať, že nie sú bezpečné. Podľa mňa by zákony v relatívne bezpečných štátoch mali byť v súlade s deklaráciou. Tento rozpor je podľa mňa trochu zamlčovaný. Dá sa to riešiť buď tým, že by USA, aj keď sa považje za bezpečný štát, vyhlásilo trest smrti za porušenie ľudských práv a zrušilo ho, alebo, aj keď to neznie veľmi humánne by sa táto možnosť pripustila aj v deklarácii ľudských práv. Obidve možnosti sú veľmi revolučné a pravduhovoriace, a preto sa o nich nehovorí.
Článok 28, je podľa mňa trochu divný. „Každý má právo na to, aby vládol taký sociálny a medzinárodný poriadok, v ktorom by práva a slobody vyhlásené v tejto deklarácii boly plne uplatnené.“ Myslím si že určite nechce povedať, že každý má právo založiť si svoj systém, ale tento článok sa mi veľmi tažko chápal.

Ľudské práva a ich dodržiavanie u nás (podľa zahraničných sledovateľov):
Prečítal som si rôzne články na Internete, hlavne zo stránok OSN, Human Rights Watch (www.hrw.org) a Helsinkskej federácie pre ľudské práva. Tieto organizácie každý rok píšu o dodržiavaní ľudských práv v rôznych krajinách. Mňa zaujímalo Slovensko z ich pohľadu. Podľa zahraničných sledovateľov je to momentálne u nás zlé najmä s rasovou diskrimináciu Rómov. V správach sa väčšinou uvázdajú konkrétne prípady napadnutí a potom kritika reakcie polície, súdov atď. Väčšinou sme podľa nich prípady neposudzovali ako rasovo motivované útoky. Niekedy majú pravdu a niekedy, ako keby tie správy písal róm.
Najzaujímavejšie sa mi javilo ako si všímajú situáciu s médami. V roku 1997 aj 98 si všimli, že STV je príliš ovládané vládou, ale chválili, že existuje opozičná televízia Markíza. Všímajú si koho vyhodili z rádia alebo z televízie, keď odmietol niečo komentovat atď. Všímajú si vyrovnanosť počtu opozičných novín. Páči sa mi anglický preklad názvu novín SME = We Are. Všímajú si aj politické kauzy ako kauza Gaulíder.

V správach sa objavujú odseky ako štátne usporiadanie, mádiá, národnostné menšiny. V žiadnej správe sa nehovorí o nejakom mučení, alebo niečom podobnom. V jednej správe z roku 1996 je krátka sťažnosť na brutalitu policajtov, ale myslím že to bolo len ako niečo čo muselo byť napísané k sekcii „prevencia proti mučeniu a väzenské podmienky“. Myslím si že z tohoto pohľadu sme bezpečná krajina.
V správach z rokov 1996-1998 sa najviac hovorí o politických a mediálnych kauzách. V správach z roku 1999 nás chvália za postup, ktorý sme urobili, ale stále nám vytíkajú problémy s Rómami. V správe z roku 2001 sa im javíme akosi bezpečnejšie lebo vedia, že chceme ísť do NATO a EÚ a že sme v OECD, ale stále upozorňujú na Rómsky problém. Ja si myslím, že so základnými ľudskými právami je to u nás dobre. Najmä keď som si čítal reporty z rôznych iných krajín, najme afrických a opisy utečeneckých táborov, bol som rád že žijem na Slovensku. Podľa mňa na Slovensku si môže každý povedať svoj názor a nikto ho nebude prenasledovať. V jednom reporte sa hovorí, že tu máme rozvinutú politickú satiru a ku podivu tu nikto za to neni vraždený. Spomínajú tam dokonca Rasťa Piška a asi sa divia, že je ešte na žive. Momentálne Slovensku vytíkam len ekonomickú situáciu. Slobodu už mám, začínam chcieť zase viac. .