Ľudské práva sú (podľa prirodzenoprávnej náuky) isté práva, ktoré prislúchajú každému človeku od narodenia. V minulosti boli tieto práva priznávané iba vládcom a šľachte, zatiaľ, čo obyčajným ľuďom len v malej miere prípadne boli celkom upierané. Medzi základné ľudské práva patrí napríklad právo na život, osobnú slobodu a bezpečnosť, slobodu pohybu, prejavu, svedomia, spolčovania, zhromažďovania a iné.
Sú to univerzálne práva všetkých ľudských bytostí, nezávisle od jurisdikcie alebo iných faktorov ako sú etnický pôvod, národnosť, náboženstvo, pohlavie a podobne. Idea ľudských práv pochádza z filozofických myšlienok a konceptov prirodzených práv formovaných hlavne počas doby osvietenstva.
Ako je evidentné z Univerzálnej deklarácie ľudských práv Spojených národov, sú ľudské práva, prinajmenšom v povojnovom období, konceptualizované na základoch ľudskej dôstojnosti a ponechávajú si svoj univerzálny charakter.
Existencia, opodstatnenosť a obsah ľudských práv sú neustále predmetom diskusie filozofických a politických vied. Z právneho hľadiska sú ľudské práva zakotvené v medzinárodných zákonoch a dohodách, ako aj vo vnútroštátnych zákonoch mnohých krajín. Pre mnohých ľudí však teória ľudských práv ide nad rámec zákona a tvorí morálnu základňu pre reguláciu súčasného geopolitickej poriadku. Pre nich znamenajú aj demokratické ideály.
Ľudské práva boli deklarované viacerými významnými dokumentmi:
- dokumentom Habeas Corpus Act,
- deklaráciou práv človeka a občana,
- Všeobecnou deklaráciou ľudských práv,
- Deklaráciou práv dieťaťa z 1959,
- Európskou konvenciou o ochrane základných ľudských práv a slobôd,
- Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach,
- Listinou základných práv a slobôd