John Locke patrí medzi prvých zakladateľov empirizmu v Anglicku. Celá jeho filozofia vychádzala z toho, čo on sám zažil a bola protikladom francúzskeho racionalizmu, ktorého hlavný predstaviteľ bol Descartes. Z Lockovej filozofie je zrejmé, že neuznával Descartovu myšlienku o vrodených ideách a to sa snažil vysvetliť a dokázať. Použil na to príklad duševného stavu dieťaťa a divocha, pretože ani u divocha ani u dieťaťa niečo také ako idey, pojmy a princípy, ktoré by mali byť vrodené neexistujú. Podľa Locka je „vedomie človeka ako nepopísaná ľudská tabuľa“ a samozrejme, že čím človek dospieva a je starší sa táto tabuľa popíše. Tým chcel vyjadriť to, že čo prejde našimi zmyslami v nás ostane a teda žiadne vrodené idey neexistujú, čiže človek získava predstavy a myšlienky zo skúsenosti, ktoré delil na vonkajšie (získané zmyslami) a vnútorné (napr.: strach, radosť, túžba ...). Z jeho filozofie o poznaní vychádza aj jeho sociálna filozofia. Locke si najprv položil otázku – akým spôsobom vznikol štát?, na ktorú sa snažil hľadať odpoveď. Aj jeho život bol celý pretkaný revolúciami, ktorých sa aj aktívne zúčastnil a preto ani sociálnu filozofiu zo svojej filozofie si nemohol nepovšimnúť. Podľa mňa sa Lockova filozofia podobá filozofii Thomasa Hobbsa. Locke rozlišuje totiž medzi prirodzeným stavom a stavom, ktorý označuje politická alebo občianska spoločnosť. Prirodzený stav však na rozdiel od Hobbsa považuje za „stav dokonalej slobody, v ktorom možno rozhodovať o svojom konaní a nakladať so svojím majetkom tak, ako to ľudia pokladajú za vhodné, v medziach prirodzeného zákona, bez toho, aby si museli žiadať povolenie alebo byť závislí od vôle kohokoľvek iného“. Tento stav pre neho súčasne znamená stav rovnosti, v ktorom je všetka moc a právomoc vzájomná a kde nikto nemá viac ako druhý. Ja by som si dovolil nesúhlasiť s touto myšlienkou, pretože podľa mňa to bola myšlienka veľmi utopistická, lebo každý človek si mohol a môže vysvetľovať prirodzené právo osobitne a nemusí sa zhodnúť s myšlienkou prirodzeného práva iného človeka. Napríklad podľa niekoho prirodzené právo je, keď niekto kto je bohatý si kúpi tri domy ktoré aj tak nikdy nevyužije a je to podľa neho prirodzené právo, ale na druhej strane môže byť niekto kto je chudobný a pre neho nie je prirodzeným právom kúpa troch domov, lebo si ich ani nemôže dovoliť, ale pre toho chudobného človeka bude prirodzeným právom ukradnutie peňazí od bohatšieho, aby sa mal aspoň za čo najesť.