referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Zita
Štvrtok, 2. apríla 2020
John Locke filozofia
Dátum pridania: 13.12.2001 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: koty
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 975
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3.3
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 5m 30s
Pomalé čítanie: 8m 15s
 

A teraz nastáva situácia, kedy podľa jedného je lepšie investovať peniaze do kúpy domu, akoby mal radšej pomôcť tomu chudobnému prispením nejakej korunky a podľa druhého je lepšie pomôcť si v životnej situácii tým, že zoberie peniaze tomu kto ich má viac, teda tomu bohatšiemu. Nastáva teda situácia pri ktorej si treba položiť otázku Koho prirodzené právo je to pravé?, alebo otázku Koho prirodzené právo je to správnejšie? a takýchto otázok by sa našlo omnoho omnoho viac. Preto si myslím, že táto myšlienka trochu koketovala s myšlienkou anarchie, aj keď verím že Locke to určite tak nemyslel a ani si to neuvedomoval, lebo podľa neho je pravou podstatou prirodzeného zákona, na ktorom sa zakladá prirodzený stav, rozum. Locke ochotne pripúšťa aj to, že občianska vláda je vhodným prostriedkom proti nevýhodám prirodzeného stavu. Aj tu napriek všetkej slobode existuje strach a trvalé nebezpečenstvo. Ľudia sa spájajú „kvôli vzájomnému zachovaniu svojich životov, slobôd a majetkov. ...Veľký a hlavný účel, prečo sa ľudia spájajú do štátov a podrobujú sa vláde, je zachovanie vlastníctva“. Nástrojom a zárukou toho podľa Locka, že ľudia, ktorí vstúpili do spoločnosti, budú užívať svoje vlastníctvo v mieri a bezpečí, sú zákony štátu. Avšak podľa mňa sa už veľa ráz v histórii ukázalo, že v nie každom štáte a nie každý zákon slúžil pre mier, bezpečie a blaho ľudu. Veľa ráz sa stalo, že panovník síce vydal zákon ktorý sa týkal mieru a bezpečia, ale bol určený iba pre určitú skupinu ľudí. A preto John Locke sa začal zamýšľať nad tým, ako by sa dali tieto chybičky napraviť. K jeho najzávažnejším úvahám z tejto oblasti patria bezpochyby úvahy o nedôvere vo vzťahu k politickej moci a úvahy o spôsobe, ako možno predísť zneužitiu moci. Ľudská krehkosť má totiž sklony uchvátiť moc; aj preto treba „nájsť metódy, ako obmedziť rôzne excesy tých, ktorým ľud dal právomoc nad sebou, a ako vyvážiť moc vlády tým, že by sa jednotlivé časti moci vložili do rôznych rúk“. Pri spomínanej slabosti ľudskej prirodzenosti by to podľa Locka bolo príliš veľké pokušenie pre tých, ktorí majú nielen moc vydávať zákony, ale súčasne aj moc ich vykonávať: „Tým totiž môžu vyňať seba samých z poslušnosti voči zákonom, ktoré ustanovujú, a prispôsobiť zákon aj počas prípravy, aj pri jeho vykonávaní vlastnému prospechu, a tým dosiahnuť záujem celkom odlišný od ostatného spoločenstva proti účelu spoločnosti a štátu.“ Locke vychádza z existencie troch druhov moci v štáte. Zákonodarná moc „má právo rozhodovať o tom, ako sa má použiť sila štátu na zachovanie spoločenstva a jeho členov“. Výkonná moc zahŕňa v Lockovej teórii aj súdnu moc. Jej úloha spočíva v stálom vykonávaní zákonov a v dozore nad nimi.
 
späť späť   1  |   2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.