Kto sú to skinheads? 

Pozná ich snáď každý... Holá hlava, bomber, vysoké topánky, basebalová palica. Prevažne mladí ľudia, sympatizujúci s fašizmom a neonacizmom, programovo vyznávajú násilie. Prostredníctvom symbolov, hudby, literatúry propagujú nacizmus, čistotu “bielej rasy”, veria v mýty, ktoré šíria a na ktoré nečakajú odpoveď. Pyšnia sa sklonmi k násiliu, vyznávajú ubližovanie iným - Rómom, černochom, utečencom, homosexuálom.. pod rúškom nastolenia “poriadku”. Pod drsným povrchom sa však skrývajú zraniteľní chlapci. Podľa odborníkov je príčinou vstupu do radov skinheads frustrácia, potreba patriť k skupine, pocit nevýraznosti, neistoty, komplexy menejcennosti. 

Symbolika hnutia skinheads

Symboly pôsobia na ľudí v dvoch fázach. V prvej sa utiekajú určité skupiny ľudí k symbolom v obdobiach veľkých životných zvratov a kríz, v období, keď sa im rúcajú ich predstavy o živote a nedarí sa im uspokojiť ich ašpirácie. Beznádejnosť situácie riešenia používaním symbolov, ktoré sú týmto ľuďom známe, alebo im ponúknuté. Symbol sa tak stáva náhradou za niečo čo je inak pre túto osobu nedostupné. Napríklad to, že si niekto kúpi na koncerte nášivku, odznak, alebo iný zástupný znak hnutia je jediné, čo je mu v spoločnosti vzhľadom k jeho možnostiam a postaveniu dostupné.

Symbol sa stane veľmi rýchlo modlou na ktorú sa osoba upína, hľadá v nej záchranu, vyriešenie zdanlivo beznádejnej situácie, až
sa stane životným cieľom, ktorý nahradzuje realitu. Pohltení týmto symbolom začínajú žiť iba pre novú predstavu o spoločnosti, o svete. Logickým výsledkom vplyvu symbolizmu je zmena osobnosti, rebríčku hodnôt, ...

Druhá fáza je typická integráciou hnutia do multispoločenstva, komunity rovných, úspešných, kde majú reálnu šancu
subjektívne profilovať. Stávajú sa totiž osobnosťou tohto multispoločenstva. K tejto subjektívnej integrácii im totiž pomáha aj určitá forma vojenskej organizácie, typická pre hnutie skinheads, kde výraznú úlohu hrá vodcovský princíp. Život naraz dostáva jasné, prísne pravidlá, ktorým sa dobrovoľne podriaďujú. Je im predostretá prísna hriararchia „ich“ spoločnosti, majú pred
sebou jasný cieľ, a cesty ako tento vysnený cieľ dosiahnuť.

Základná symbolika týchto spoločenstiev je postavená na obetnom symbole, spočívajúcom na princípe spoločnej krvi povýšený na najvyššiu hodnotu života, na najvyeššiu hodnotu smerujúcu k úspešnosti. Pokiaľ sa jedinec s týmto princípom stotožní,
nemôže mu nikto a ničím konkurovať, pretože pokrvný zväzok je najvyššia hodnota.

Na tento symbol spoločnej krvi nasdväzuje symbol bojovníka. Reakciou na sociálnu neistotu je často návrat do minulosti. Ide o návrat k počiatku a vzniku človeka, do starovekej histórie idealizovanej starogermánskou a keltskou mytológiou, o návrat doby „zlatého veku“. Starovek je symbolizovaný mýtom bojovníkov, ktorí spory medzi panovníkmi a územné spory riešili ohňom a mečom a ktorí sú chápaní ako symbol odvahy a statočnosti. Týmto spôsobom sú implanotvaní do súčasnosti princípy fungovania feudálnej až otrokárskej spoločnosti, v ktorej práve bojovníci sú hrdinami, bez toho aby vlastnili akýkoľvek majetok či postavenie. Symbol bojovníka je veľmi silne uznávaný v hnutí skinheads vyznávaním a obracaním sa k bohu Odinovi – tento bol mýtus, ktorý prevzali príslušníci hnutia skinheads ako svoj symbol bojovníka, symbol všetkého konania. 

Tretím prvkom sú symboly rasovej neznášanlivosti. Neúspešný mladý človek riskuje, že stratí rešpekt k sebe samému
a tomu predchádza tým, že vinu za vlastný neúspech sa snaží zvaliť na niekoho iného. Hľadá obetavého baránka, ktorý odčiní domnelé krivdy, ktoré mu boli spôsobené. Zvaľovanie vlastnej neúspešnosti na niekoho iného je postavené na úvahe, že keď obetného baránka potrestám za vinu, ktorú som mu implantoval, sám sa očistím a uľaví sa mi. Práve na tomto princípe funguje nenávisť voči určitej skupine obyvateľov.

Symboly slúžia ako zdroj energie, vzor chovania, vzor jednoty a znášanlivosti tých, ktorí sa zomkli k sebe v revolte proti
tejto spoločnosti a tejto realite. Pomocou symbolov si tak budujú svoju novú integritu. Pred tým nevedeli, kto vlastne sú a nechceli o tom počuť ani uvažovať. Teraz už majú vlastnú integritu, založenú na tom najlepšom základe, podloženom históriou. Považujú sa za budovateľov nového spoločenského systému, poriadku, ktorý rieši všetky problémy tým, že odstráni Rómov, Židov alebo iných „farebných“. Symboly tak slúžia na označenie ich novo nájdenej identity, spoločenského rámca, v ktorom vládnu oni.