Čo je rasa?
Medzi ľuďmi existujú zreteľné vonkajšie fyzické odlišnosti a niektoré z nich majú určitú dedičnú povahu. Tieto rozdiely vo fyzickej typológii sú výsledkom miešania viac či menej príbuzných osôb (inbreeding), pričom miera ich príbuznosti pri vstupe do partnerského vzäzku závisí na stupni kontaktu rôznych sociálnych a kultúrnych skupín. Keďže v minulosti bola mobilita ľudí značne obmedzená, vytvorili sa vplyvom prostredia viaceré, vonkajšími znakmi odlišné skupiny ľudí. Rozdiely medzi týmito skupinami sa vplyvom obmedzených kontaktov s inými odlišnými skupinami uchovávali a upevňovali. Keďže tieto skupiny ľudí
žili v geograficky rozdielnych podmienkach, odrazilo sa to na vonkajšej, fyzickej stavbe tela. Zatiaľ čo fyzické prostredie, v ktorom tieto skupiny ľudí žili, sa od seba výrazne odlišovalo, tlak prostredia na ich schopnosti a kultúrne prostredie človeka ako druhu počas celej jeho evolúcie, až po poslednú periódu bolo rovnaké. Všade malo rovnaký charakter lovcozberačov, bez ohľadu na to aké geografické pásmo obývali.
Z pohľadu ľudskej histórie je 17 000 rokov dlhá doba, no z hľadiska vývoja Homo sapiens ako druhu je to len nepatrná chvíľa. Preto poukazovanie na rozdiely medzi rasami a odôvodňovanie rozdielov v ich spoločenskom a kultúrnom, technickom a inom vývoji ich rozdielnou genetickou výbavou a „vrodenými schopnosťami“ je neopodstatnené a nesprávne.
Tieto skupiny ľudí odlišujúce sa od seba vonkajšími znakmi boli pomenované ako rasy. Aj keď sa tento pojem bežne používa ako neutrálny pojem na označenie odlišných skupín ľudí, jeho vznik a používanie sú poznačené ideálmi nerovnosti a nerovnoprávností ľudí. Tieto rasové predsudky sú v ľudstve hlboko zakorenené, preto s nimi musí aj naďalej počítať celý politický, sociálny a právny systém.
Čo je rasizmus?
Rasizmus je teda diskriminačná teória, ktorá hlása nerovnocennosť ľudských rás. Obvykle je spojená s genocídiou, vyhladzovaním menejcennej rasy nadradenou. Jedná sa o spoločenský konštrukt, presvedčenie, ktoré sme získali výchovou a
ktoré môžeme zmeniť.
Spravidla sa spája s nejakou ideológiou ako patriotizmus alebo nacionalizmus, teda lásku k vlasti spájame s odstránením nejakej
inej rasy alebo národa.
Rasa je však termín, ktorý sa v odbornej terminológii prestáva používať.
Je nehumánne deliť ľudí na rasy, lebo všetci ľudia sme jednej rasy – ĽUDSKEJ RASY.
Rasizmus je napriek tomu často skloňované slovo. Týka sa nás všetkých, všetkých spoločností, národov, celého sveta. Či sa nám to páči, alebo nie, i my sme súčasťou tohto problému. A kto problém nerieši, stáva sa jeho súčasťou. Rasizmus, hoci sa nám to nepáči, je realitou i Slovenska.
Ako sa prejavuje rasizmus?
Tak hoci aj rozprávaním vtipov na tému znevýhodnených skupín, menšín. Nazývaním Rómov cigáni. Diskrimináciou v autobusoch, obchodoch, v reštauráciách, segregáciou v nemocniciach. Každým neopodstatneným „ale“ tam, kde má nasledovať pritakanie životu, slobode, právam iných. Opovrhovaním druhými. Neistotou, nevôľou spoznať jedincov len preto, že
patria k nejakej skupine, voči ktorej máme už pripravené názory, ktoré sme automaticky prevzali od niekoho iného, lebo je nám autoritou, lebo je to tak jednoduchšie, pohodlnejšie. A ani ten, od ktorého sme ich prevzali, si ich vytvoril sám, ale vypočul si ich od niekoho ďalšieho a bez zamyslenia si ich osvojil.
Je jednoduchšie skryť sa v nezmyselnom predsudku a neznámeho odmietnuť, než sa prekonať, zamyslieť sa, zmeniť. Vždy si treba opakovať: Nikdy nesúď celú skupinu, ale jednotlivca!
Tvrdý rasizmus
Predsudky voči iným majú desivú špičku ľadovca, ktorú tvoria rasové útoky, násilie. Hrubé, brutálne násilie, na konci ktorého zostávajú mŕtvi nevinní ľudia. Umierajú. Umierajú drasticky - rozkopaní, rozmliaždení, upálení... Niektorí útok prežijú a ich ďalší
život sa nesie v znamení strachu, či smrti. Prežili, no ich ľudské práva, ich sebaúcta, ostali rozkopané na chodníku, krvácajú ďalej. Koľký ľudia im pomôžu vstať? Koľký im poskytnú prvú pomoc? Koľký sa ich zastanú? Nie každý si vie predstaviť život v strachu len preto že si inej farby pleti. Kopance, nadávky, opľutia. Bežná súčasť života tých, ktorí sú iní ako my ostatní - „všetci“. Akosi nám uniká, že „všetci“ sme rôzni, nielen farbou pleti, národnosťou, presvedčením, sexuálnou orientáciou. Byť iný, či iná je na Slovensku nebezpečné. Ako potom môže byť každý jeden z nás sám sebou, keď nevieme vytvoriť inakosti bezpečie? Inakosť u nás zatiaľ nemá právo na život. Stovky útokov sú realitou.
Na Slovenku bol upálený mladý Róm a zabitá matka ôsmich detí vo svojom dome. Ich jediné previnenie: boli Rómovia, mali tmavšiu farbu pleti - tak málo stačí, aby občan našej vlasti prišiel o život.
Kto sú to skinheads?
Pozná ich snáď každý... Holá hlava, bomber, vysoké topánky, basebalová palica. Prevažne mladí ľudia, sympatizujúci s fašizmom a neonacizmom, programovo vyznávajú násilie. Prostredníctvom symbolov, hudby, literatúry propagujú nacizmus, čistotu “bielej rasy”, veria v mýty, ktoré šíria a na ktoré nečakajú odpoveď. Pyšnia sa sklonmi k násiliu, vyznávajú ubližovanie iným - Rómom, černochom, utečencom, homosexuálom.. pod rúškom nastolenia “poriadku”. Pod drsným povrchom sa však skrývajú zraniteľní chlapci. Podľa odborníkov je príčinou vstupu do radov skinheads frustrácia, potreba patriť k skupine, pocit nevýraznosti, neistoty, komplexy menejcennosti.
Symbolika hnutia skinheads
Symboly pôsobia na ľudí v dvoch fázach. V prvej sa utiekajú určité skupiny ľudí k symbolom v obdobiach veľkých životných zvratov a kríz, v období, keď sa im rúcajú ich predstavy o živote a nedarí sa im uspokojiť ich ašpirácie. Beznádejnosť situácie riešenia používaním symbolov, ktoré sú týmto ľuďom známe, alebo im ponúknuté. Symbol sa tak stáva náhradou za niečo čo je inak pre túto osobu nedostupné. Napríklad to, že si niekto kúpi na koncerte nášivku, odznak, alebo iný zástupný znak hnutia je jediné, čo je mu v spoločnosti vzhľadom k jeho možnostiam a postaveniu dostupné.
Symbol sa stane veľmi rýchlo modlou na ktorú sa osoba upína, hľadá v nej záchranu, vyriešenie zdanlivo beznádejnej situácie, až
sa stane životným cieľom, ktorý nahradzuje realitu. Pohltení týmto symbolom začínajú žiť iba pre novú predstavu o spoločnosti, o svete. Logickým výsledkom vplyvu symbolizmu je zmena osobnosti, rebríčku hodnôt, ...
Druhá fáza je typická integráciou hnutia do multispoločenstva, komunity rovných, úspešných, kde majú reálnu šancu
subjektívne profilovať. Stávajú sa totiž osobnosťou tohto multispoločenstva. K tejto subjektívnej integrácii im totiž pomáha aj určitá forma vojenskej organizácie, typická pre hnutie skinheads, kde výraznú úlohu hrá vodcovský princíp. Život naraz dostáva jasné, prísne pravidlá, ktorým sa dobrovoľne podriaďujú. Je im predostretá prísna hriararchia „ich“ spoločnosti, majú pred
sebou jasný cieľ, a cesty ako tento vysnený cieľ dosiahnuť.
Základná symbolika týchto spoločenstiev je postavená na obetnom symbole, spočívajúcom na princípe spoločnej krvi povýšený na najvyššiu hodnotu života, na najvyeššiu hodnotu smerujúcu k úspešnosti. Pokiaľ sa jedinec s týmto princípom stotožní,
nemôže mu nikto a ničím konkurovať, pretože pokrvný zväzok je najvyššia hodnota.
Na tento symbol spoločnej krvi nasdväzuje symbol bojovníka. Reakciou na sociálnu neistotu je často návrat do minulosti. Ide o návrat k počiatku a vzniku človeka, do starovekej histórie idealizovanej starogermánskou a keltskou mytológiou, o návrat doby „zlatého veku“. Starovek je symbolizovaný mýtom bojovníkov, ktorí spory medzi panovníkmi a územné spory riešili ohňom a mečom a ktorí sú chápaní ako symbol odvahy a statočnosti. Týmto spôsobom sú implanotvaní do súčasnosti princípy fungovania feudálnej až otrokárskej spoločnosti, v ktorej práve bojovníci sú hrdinami, bez toho aby vlastnili akýkoľvek majetok či postavenie. Symbol bojovníka je veľmi silne uznávaný v hnutí skinheads vyznávaním a obracaním sa k bohu Odinovi – tento bol mýtus, ktorý prevzali príslušníci hnutia skinheads ako svoj symbol bojovníka, symbol všetkého konania.
Tretím prvkom sú symboly rasovej neznášanlivosti. Neúspešný mladý človek riskuje, že stratí rešpekt k sebe samému
a tomu predchádza tým, že vinu za vlastný neúspech sa snaží zvaliť na niekoho iného. Hľadá obetavého baránka, ktorý odčiní domnelé krivdy, ktoré mu boli spôsobené. Zvaľovanie vlastnej neúspešnosti na niekoho iného je postavené na úvahe, že keď obetného baránka potrestám za vinu, ktorú som mu implantoval, sám sa očistím a uľaví sa mi. Práve na tomto princípe funguje nenávisť voči určitej skupine obyvateľov.
Symboly slúžia ako zdroj energie, vzor chovania, vzor jednoty a znášanlivosti tých, ktorí sa zomkli k sebe v revolte proti
tejto spoločnosti a tejto realite. Pomocou symbolov si tak budujú svoju novú integritu. Pred tým nevedeli, kto vlastne sú a nechceli o tom počuť ani uvažovať. Teraz už majú vlastnú integritu, založenú na tom najlepšom základe, podloženom históriou. Považujú sa za budovateľov nového spoločenského systému, poriadku, ktorý rieši všetky problémy tým, že odstráni Rómov, Židov alebo iných „farebných“. Symboly tak slúžia na označenie ich novo nájdenej identity, spoločenského rámca, v ktorom vládnu oni.
Oblečenie skinheadov
Pôvodné, navonok rozpoznateľné militantné oblečenie skinheadov ako maskáče, bomber či vojenská obuv sa v poslednej dobe značne sa skomercionalizovalo.
Najväčšej obľube medzi pravicovými skinheadmi sa teší značka LONSDALE. V jej názve sú obsiahnuté štyri začiatočné písmená Nemeckej národno-socialistickej strany pracujúcich (NSDAP National Socialistische Deutsche Arbeirteer Partei). Originálne polokošele, mikiny a tričká s touto značkou sa stali ich novou uniformou. Objavili sa dokonca prípady nosenia oblečenia na ktorom bol nápis LONSDAPLE, pričom, keď bomber zakrýva prvé a posledné písmeno, je jasne vidieť nápis NSDAP. Ďalšou z tradičných skinheadských značiek je Fred Perry, či Ben Sherman. Výzor dopĺňajú vyhrnuté rifle Levi Strauss a vysoké topánky.
V poslednej dobe je badateľný prechod na „civilnejšiu“ podobu obliekania a náhradu oblečenia so zakázanou symbolikou inými značkami, ktoré ravnako vyjadrujú príslušnosť k hnutiu, ale ich nosenie nie je právne postihnuteľné. Medzi takéto príklady patrí napríklad nosenie značiek ako PittBull, alebo Troublemaker, či UMBRO.
jednou z novších značiek, ktorá sa ale veľmi rýchlo rozšírila medzi neonacistami je značka THOR STEINAR. V jej embléme sú obsiahnuté dve runy – vlčí hák a Tyr runa, ktoré používali aj jednotky SS. Zároveň sú usporiadané tak, že tvoria dve nad sebou
stojace písmená SS. Po nedávnom rozhodnutí nemeckého súdu firma začala sťahovať svoje výrobky s týmto logom z predaja.
Celkovo možno povedať, že skíni dávajú až prehnaný dôraz na vonkajšiu čistotu a upravenosť svojho zovňajšku, snažiac sa tak získať si sympatie verejnosti ako symboly poriadku a čistoty. Všetky značkové súčasti ich „uniformy“ stoja nemálo peňazí,
ktoré si môžu dovoliť obmieňať iba jednotlivci z dobre situovaných rodín. Aj u nás existuje široko rozvetvená a dobre organizovaná sieť distribúcie tohto oblečenia, za predaj ktorého sa inkasujú nemalé zisky. Túto skutočnosť využívajú aj samotní skinheadi, ktorí často vlastnia a prevádzakujú malé obchody s oblečením uvedených značiek, profitujúc tak z módneho trendu.
Rómovia
Najčastejšie spomínaná skupina. Občania slovenskej národnosti, ktorých tu podľa reálnych odhadov žije približne 200000. Sú rôzni ako akýkoľvek iní ľudia. Sú medzi nimi ľudia dobrí i zlí. Mnoho členov rómskej komunity žije v osadách a spoločenskom dištance niekoľko generácií, kvôli metódam segregácie, ktorými na nich nezodpovedne experimentoval predchádzajúci režim. Tieto podmienky len prehlbujú priepasť medzi nami, preto je nevyhnutné podať pomocnú ruku a odstrániť túto priepasť, zabrániť jej ďalšiemu prehlbovaniu.
Nie často objektívny obraz účelovo a nezodpovedne zväčšujú médiá, ktoré sa často neubránia uvádzaniu etnika, či už z dôvodu neprofesionality, ľudskej túžby po senzácii, snahy zvýšiť sledovanosť, obrat.
Znemožňujú tak minoritám vystúpiť z bludných kruhov odsúdenia, prilievajú oheň do nepísanch vojen, ktorých obeťami sú nevinní. Znemožňujú znevýhodneným cítiť sa ľudsky dôstojne, slobodne, hrdo. Ako keby odvádzali pozornosť spoločnosti od skutočných problémov. A naším skutočným problémom je tu rasizmus. Iné znevýhodnené skupiny - utečenci, homosexáli, ženy, cudzinci, Arabi, Židia, černosi - sú v niečom trochu iní, ale pritom rovní s každým z nás - napriek tomu sa denne stretávajú s
odmietaním okolia, predsudkami, odmietaním, neistotou. Ľudia odmietajú ľudí iných len na základe zažitých spoločenských zvyklostí, alebo rozšírených mýtov. Nie je pravda, že nám utečenci kradnú prácu, že Maďari nám chcú vziať Slovensko, že homosexualita je choroba....
Čo hovoria zákony?
Na Slovensku je trestné prejavovanie sympatií k hnutiam potláčajúcim práva a slobody občanov, je trestná ich propagácia a
podpora akýmkoľvek spôsobom: slovami, nosením symbolov, šírením informácií. Páchatelia môžu byť odsúdení odňatím slobody až na 8 rokov. Rasovo motivované skutky, či už ublíženie na zdraví alebo vražda sú trestané vyššími trestnými sadzbami. Rovnako je trestná diskriminácia a potláčanie ľudských práv len na základe odlišností. Je nielen možné, je nevyhnutné brániť sa právnymi prostriedkami. Nesmieme sa nechať zastrašiť, umlčať. Nesmieme dovoliť, aby sa rasizmus rozlieval po našich mestách, aby sa strach a rasová zášť šírili v našich rodinách.
Práca polície sa v tejto oblasti zlepšuje, treba sa s dôverou na ňu obracať a trvať na riadnom vyšetrení akéhokoľvek prípadu diskriminácie, rasizmu.
Multikultúrna spoločnosť
Pozitívnou víziou pre budúcnosť Slovenska je multikultúrna spoločnosť. Jej vytvorením nič nestratíme, ale výrazne sa obohatíme. Udržiavaním hlúpej dogmy „rasovej čistoty“ ubližujeme iba samým sebe. Izoluje nás od ostatných. Ochudobňujeme sa o množstvo zaujímavých podnetov, inšpirácií, o množstvo kvalitných ľudských vzťahov.
V spoločnosti najrôznejších ľudí sa cítime pokojne a bezpečne i my, každý z nás - pretože každý z nás je iný. Iba spoločnosť bez predsudkov, tolerantná k iným bez rozdielu je možná, iba spoločnosť bez bariér v srdciach môže byť bezpečná. Opačný smer nás privedie do záhuby, do koncentračných táborov, nezmyselnej, krutej nenávisti. Každý sa musí snažiť tvoriť takúto spoločnosť, kde odlišnosť a poznávanie ľudí obohacuje a spája, nie rozdeľuje.
JUDr. Daniel Milo: Rasistický extremizmus v Slovenskej republike, vydavateľstvo FES, -
Štefan Strieženec: Slovník sociálneho pracovníka, vydavateľstvo AD, Trnava 1996 -
Tatjana Šišková: Výchova k tolerancii a proti rasizmu, Portál, Praha 1998 -
Prezídium policajného zboru: Metodika odhaľovania, objasňovania a dokumentovania trestnej činnosti motivovanej rasovou, národnostnou a inou neznášanlivosťou alebo páchanej priaznivcami extrémistických skupín, Bratislava 2002 -