referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Miloš
Štvrtok, 23. januára 2020
Rasizmus a jeho prejavy na Slovensku
Dátum pridania: 27.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: jano84
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 801
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 7.9
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 13m 10s
Pomalé čítanie: 19m 45s
 

Čo je rasa?

Medzi ľuďmi existujú zreteľné vonkajšie fyzické odlišnosti a niektoré z nich majú určitú dedičnú povahu. Tieto rozdiely vo fyzickej typológii sú výsledkom miešania viac či menej príbuzných osôb (inbreeding), pričom miera ich príbuznosti pri vstupe do partnerského vzäzku závisí na stupni kontaktu rôznych sociálnych a kultúrnych skupín. Keďže v minulosti bola mobilita ľudí značne obmedzená, vytvorili sa vplyvom prostredia viaceré, vonkajšími znakmi odlišné skupiny ľudí. Rozdiely medzi týmito skupinami sa vplyvom obmedzených kontaktov s inými odlišnými skupinami uchovávali a upevňovali. Keďže tieto skupiny ľudí
žili v geograficky rozdielnych podmienkach, odrazilo sa to na vonkajšej, fyzickej stavbe tela. Zatiaľ čo fyzické prostredie, v ktorom tieto skupiny ľudí žili, sa od seba výrazne odlišovalo, tlak prostredia na ich schopnosti a kultúrne prostredie človeka ako druhu počas celej jeho evolúcie, až po poslednú periódu bolo rovnaké. Všade malo rovnaký charakter lovcozberačov, bez ohľadu na to aké geografické pásmo obývali.

Z pohľadu ľudskej histórie je 17 000 rokov dlhá doba, no z hľadiska vývoja Homo sapiens ako druhu je to len nepatrná chvíľa.  Preto poukazovanie na rozdiely medzi rasami a odôvodňovanie rozdielov v ich spoločenskom a kultúrnom, technickom a inom vývoji ich rozdielnou genetickou výbavou a „vrodenými schopnosťami“ je neopodstatnené a nesprávne.

Tieto skupiny ľudí odlišujúce sa od seba vonkajšími znakmi boli pomenované ako rasy. Aj keď sa tento pojem bežne používa ako neutrálny pojem na označenie odlišných skupín ľudí, jeho vznik a používanie sú poznačené ideálmi nerovnosti a nerovnoprávností ľudí. Tieto rasové predsudky sú v ľudstve hlboko zakorenené, preto s nimi musí aj naďalej počítať celý politický, sociálny a právny systém.

Čo je rasizmus?

Rasizmus je teda diskriminačná teória, ktorá hlása nerovnocennosť ľudských rás. Obvykle je spojená s genocídiou, vyhladzovaním menejcennej rasy nadradenou. Jedná sa o spoločenský konštrukt, presvedčenie, ktoré sme získali výchovou a
ktoré môžeme zmeniť.

Spravidla sa spája s nejakou ideológiou ako patriotizmus alebo nacionalizmus, teda lásku k vlasti spájame s odstránením nejakej
inej rasy alebo národa.

Rasa je však termín, ktorý sa v odbornej terminológii prestáva používať.

Je nehumánne deliť ľudí na rasy, lebo všetci ľudia sme jednej rasy – ĽUDSKEJ RASY.

Rasizmus je napriek tomu často skloňované slovo. Týka sa nás všetkých, všetkých spoločností, národov, celého sveta. Či sa nám to páči, alebo nie, i my sme súčasťou tohto problému. A kto problém nerieši, stáva sa jeho súčasťou. Rasizmus, hoci sa nám to nepáči, je realitou i Slovenska. 

Ako sa prejavuje rasizmus? 

Tak hoci aj rozprávaním vtipov na tému znevýhodnených skupín, menšín. Nazývaním Rómov cigáni. Diskrimináciou v autobusoch, obchodoch, v reštauráciách, segregáciou v nemocniciach. Každým neopodstatneným „ale“ tam, kde má nasledovať pritakanie životu, slobode, právam iných. Opovrhovaním druhými. Neistotou, nevôľou spoznať jedincov len preto, že
patria k nejakej skupine, voči ktorej máme už pripravené názory, ktoré sme automaticky prevzali od niekoho iného, lebo je nám autoritou, lebo je to tak jednoduchšie, pohodlnejšie. A ani ten, od ktorého sme ich prevzali, si ich vytvoril sám, ale vypočul si ich od niekoho ďalšieho a bez zamyslenia si ich osvojil.

Je jednoduchšie skryť sa v nezmyselnom predsudku a neznámeho odmietnuť, než sa prekonať, zamyslieť sa, zmeniť. Vždy si treba opakovať: Nikdy nesúď celú skupinu, ale jednotlivca!

Tvrdý rasizmus 

Predsudky voči iným majú desivú špičku ľadovca, ktorú tvoria rasové útoky, násilie. Hrubé, brutálne násilie, na konci ktorého zostávajú mŕtvi nevinní ľudia. Umierajú. Umierajú drasticky -  rozkopaní, rozmliaždení, upálení... Niektorí útok prežijú a ich ďalší
život sa nesie v znamení strachu, či smrti.  Prežili, no ich ľudské práva, ich sebaúcta, ostali rozkopané na chodníku, krvácajú ďalej. Koľký ľudia im pomôžu vstať?  Koľký im poskytnú prvú pomoc? Koľký sa ich zastanú? Nie každý si vie predstaviť život v strachu len preto že si inej farby pleti. Kopance, nadávky, opľutia. Bežná súčasť života tých, ktorí sú iní ako my ostatní -  „všetci“. Akosi nám uniká, že „všetci“ sme rôzni, nielen farbou pleti, národnosťou, presvedčením, sexuálnou orientáciou. Byť iný, či iná je na Slovensku nebezpečné. Ako potom môže byť každý jeden z nás sám sebou, keď nevieme vytvoriť inakosti bezpečie? Inakosť u nás zatiaľ nemá právo na život. Stovky útokov sú realitou.

Na Slovenku bol upálený mladý Róm a zabitá matka ôsmich detí vo svojom dome. Ich jediné previnenie: boli Rómovia, mali tmavšiu farbu pleti - tak málo stačí, aby občan našej vlasti prišiel o život. 

 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Zdroje: JUDr. Daniel Milo: Rasistický extremizmus v Slovenskej republike, vydavateľstvo FES,, Štefan Strieženec: Slovník sociálneho pracovníka, vydavateľstvo AD, Trnava 1996 , Tatjana Šišková: Výchova k tolerancii a proti rasizmu, Portál, Praha 1998 , Prezídium policajného zboru: Metodika odhaľovania, objasňovania a dokumentovania trestnej činnosti motivovanej rasovou, národnostnou a inou neznášanlivosťou alebo páchanej priaznivcami extrémistických skupín, Bratislava 2002
Súvisiace linky
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.