Používanie jazykov národn. menšín v rámci daného štátu vo všetkých oblastiach života umožňuje aj ich prirodzený rozvoj, zároveň upevňuje základy, štruktúru a rozvoj štátu.


Jazyk v spoloč. živote

Ak osoby patriace k národnostnej menšine tvoria podľa posledného sčítania obyvateľov v danej usadlosti najmenej 20 % obyvateľstva, môžu používať v úradnom styku jazyk menšiny a majú právo podávať písomné podania orgánu štátnej správy a územnej samosprávy aj v ich jazyku. Orgán verejnej správy poskytne odpoveď okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny - s výnimkou verejných listín.

ALE

Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci nie sú povinní ovládať jazyk menšiny, len poskytovať občanom úradné formuláre na požiadanie aj v jazyku nár. menšiny.

Označenie orgánu verejnej správy, ktoré je umiestnené na budovách, ulíc, výstražných, upozorňujúcich a zdravotníckych nápisov najmä - sa uvádzajú okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny.


JEDNA ZAUJÍMAVOSŤ

Používanie českého jazyka v úradnom styku spĺňa požiadavku základnej zrozumiteľnosti so štátnym jazykom, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.

V ústave štátu a v ďalších právnych normách môžeme dočítať, že každá osoba národnostnej menšiny má právo na používanie svojho priezviska a mena v jazyku menšiny a na jeho oficiálne uznanie (podľa zákona o matrikách z r. 94).
Ženské priezvisko osoby inej ako slovenskej národnosti sa zapíše bez koncovky slovenského prechyľovania na požiadanie :
rodičov pri zápise priezviska ich dieťaťa do knihy narodení, ženy pri zápise uzavretia manželstva do knihy manželstiev. Pritom pri rodnom liste majú možnosť osoby inej ako slovenskej národnosti, ktorej meno je zapísané v matrike v slovenskej podobe, uviesť vlasné meno v jej jazyku, ak o to písomne požiada. Všetky ďalšie úpravy a potvrdenia sa vyhotovia s týmto tvarom mena."

Školstvo

Vo výchove a vzdelávaní detí a žiakov národnostných menšín sa v rezorte školstva uplatňuje a dodržuje demokratické právo rodičov na voľbu vyučovacieho jazyka od materskej školy až po vysokoškolské štúdium. Rovnocennosť obsahu a rozsahu vedomostí žiakov škôl s vyučovacím jazykom národností so žiakmi škôl s vyučovacím jazykom slovenským je zabezpečená základnými pedagogickými dokumentmi. Okrem štátnych škôl je možné zriadiť aj súkromné alebo cirkevné školy.

Na SK funguje na zákl.stupni pribl. 290 štátnych a 1 cirkevná materská škola a okolo 270 štátnych a 9 cirkevných zákl. škôl
na strednom st. okolo 10 štátnych, 1 súkromné a 2 cirk. gymn. Stredné odborné školy a učilištia – spolu viac ako 15 a ŠPECIÁLNE ŠKOLY celkovým počtom 33. Na vysokých školách môžu študenti patriaci k menšinám študovať materinský jazyk alebo vybrané predmety dvojjazyčne ( na UKF, na Univerzite P. J. Šafárika v Prešove a Komenského v Bratislave).
Univerzita v Komárne.

Ministerstvo školstva vypracovalo návrh zákona na zriadenie Univerzity Hansa Selyeho v Komárne, ktorý vláda aj schválila. V návrhu zákona sa uvádza, že vyučovacím jazykom univerzity sú jazyk maďarský, slovenský a iné jazyky, ale vzdelávanie pre maďarskú národnostnú menšinu je prevažne v materinskom jazyku, len odborná terminológia sa učí aj v slovenskom jazyku.
Zriadenie univerzity umožní jazykovú segregáciu občanov maďarskej národnosti, ktorí sa budú vzdelávať od materskej školy až po vysokú školu len v maďarskom jazyku. Hoci získajú potrebné vedomosti danej oblasti, vytvorí sa celkom prirodzená prekážka pre ich uplatnenie v praxi v Slovenskej republike.


Zkratka - obdobie po roku 1998 po súčasnosť

Bol prijatý zákon o používaní jazykov národnostných menšín, zvýšila sa štátna podpora pre ich kultúru, bolo obnovené vydávanie dvojjazyčných vysvedčení, odvolaní riaditelia škôl s vyučovacím jazykom maďarským boli opätovne vymenovaní do svojich funkcií a SR pristúpila k Európskej charte regionálnych a menšinových jazykov, ktorá upravuje otázky ochrany a používania jazykov národnostných menšín v oblasti - vzdelávania, súdnictva, štátnej a verejnej správy, médií, kultúry, hospodárskeho a spoločenského života a cezhraničnej spolupráce.