Už mnoho storočí existujú v Číne a Japonsku tradičné náboženstvá, založené na hlbokej úcte a mravnosti. Stoja na filozofickom základe, ktorý je základom myslenia obyvateľov týchto krajín. Práve preto je tu šírenie iných náboženstiev takmer nemožné. Myslenie číňanov a japoncov je aj vďaka veľkej vzdialenosti od krajín Európy veľmi odlišné. Len človek, ktorý spozná myslenie japonského alebo čínskeho človeka, ho môže pozitívne ovplyvňovať. Tradičné náboženstvá sa tu zakladajú na starovekých filozofických školách, ktorých pochopenie si vyžaduje dlhé štúdium. Vzhľadom na to, že tieto dve krajiny sú si vzdialenosťou blízke, aj keď nie spojené, nájdeme v nich podobné náboženské systémy.

Čína
Čínske náboženstvo vo svojej prvej doloženej podobe je čistým monoteizmom, vierou v jedného Boha, ktorého volali Shang-ťi, Zvrchovaný pán, alebo jednoducho „Ti“, Pán, Vladár, Vládca. Neskôr ho volali Hoang-Tien, Najvyššie nebo, alebo Tien, Nebo. Niekde môžme nájsť aj výraz Hoan-Tiensang-Ti, Zvrchovaný pán najvyšieho neba. Neskoršia viera v päť zvrchovaných pánov je vlastne vierou v jedného boha v jeho piatich aspektoch. V Číne obľúbená úcta k predkom je len neskoršieho dáta a tak isto aj čínsky polyteizmus. Bohužiaľ v Číne sa rozvýjala aj mágia, veštenie a podobne a aj tu došlo k náboženskému úpadku. V Číne v súčasnosti prevládajú tri cesty: konfucianizmus, taoizmus a buddhizmus. Konfucianizmus oživil starý zvyk uctievania predkov, taoizmus poskytol mystickú interpretáciu sveta a mahajánsky budhizmus umožnil všetkým dosiahnuť spásu ich vierou a zbožnosťou. Konfucianizmus
Zakladateľom konfucianizmu bol Kchung-fu-c´. Kresťanský misionári jeho meno latinizovali a nazvali ho Konfuciom. Konfucius sa narodil práve vtedy, keď prestala vládnuť silná čínska dynastia Čou. Rastúca nezávislosť a rýchly vzrast ríše veľmi podrývali mravný kódex, založený práve touto slávnou dynastiou.
Čínania radi vyzdvihujú Konfucia ako veľkého učiteľa, čo však možno prijať iba do tej miery, že mu veľmi záležalo na vzdelaní a výchove. Sám však nikdy nebol učiteľom. Konfucianizmus sám o sebe však nikdy nebol náboženstvom, ale len náukou, akousi mravnou a výchovnou filozofiou. Konfuciova náuka v súčasnosti pozostáva najmä z Lun-jü, čo sú vlastne zozbierané analógie Konfuciových výrokov. Najdôležitejšími textami s ktorých čerpal, boli pre Konfucia Kniha dokumentov a Kniha piesní. Konfucianizmus uznáva ako kanonické tzv. „Deväť klasických kníh“.