Svojou starobylosťou a významným obsahom vynikajú nad všetku ostatnú filozofickú literatúru číňanov, s výnimkou Tao-te-ťingu, a dodnes sú základom konfuciánskej tradície. Pre Konfucia bolo náboženstvo významným prvkom na usporiadanie a udržanie poriadku v štáte. Neučil svojich žiakov všeobecné zákony myslenia, ale snažil sa ich neustálym ovplyvňovaním priviesť k samostatnému a správnemu mysleniu. Konfucius nezanechal prepracovanú metafyziku. Všeobecne je pokladaný za agnostika, za človeka presvedčeného o tom, že o metafyzických otázkach a o tom čo je za týmto svetom, nemôžeme nič vedieť. Akékoľvek metafyzické špekulácie sú tu teda vylúčené. Náboženská časť jeho učenia spočívala v uctievaní predkov a v agrárnom kulte. Správny štátny poriadok sa meral podľa minulosti a teda panovník mal byť ideálom šľachtica, ktorý si berie príklad od legendárnych panovníkov. Konfucianizmus prijíma ako kánonické aj ďalšie knihy: Ta-süe, Čung-jung, Meng-c´ a Sun-c´. Konfucianizmus, hneď ako sa stal štátnym náboženstvom zvádzal boj o uznanie s taoizmom a budhizmom. Práve spolu s nimi zažil aj nové oživenie v 11. storočí ako neokonfucianizmus, ktorý je však už silne preniknutý metafyzikou. V súčasnosti hrá konfucianizmus úlohu jedného z národných náboženstiev. Sám Konfucius je uznávaný nie ako boh, ale ako svätec. Čínania každoročne oslavujú Konfuciove narodeniny. V chráme si ho uctievajú ako praotca. Jeho chrámy sú však skôr školskými budovami ako budovami náboženského kultu a aj preto tam nenájdete Konfuciovu sochu, alebo obraz, ale len tabuľky s menami duší. Konfucius učil, že dôležité je „li“, čo znamená zdvorilosť a disciplínu. Tak sa postupne zrodil konfuciánsky ideál šľachetného človeka, ktorého život je poznamenaný zdvorilosťou. Šľachetný človek sa správa zdvorilo, je úctivý k nadriadeným a spravodlivý a vľúdny k ľuďom. Rodičom preukazuje úctu a jeho synovskou povinnosťou je, aby sa o nich postaral. V učení Konfucia je dôležitá „Siao“, úcta k rodičom, z ktorej sa vyvinulo 5 vzťahov:
1 – medzi otcom a synom
2 – medzi starším a mladším bratom
3 – medzi manželom a manželkou
4 – medzi starším a mladším
5 – medzi nadriadeným a podriadeným
Pre Konfucia boli veľmi dôležité aj Tchien, nebesá, ktoré ho ovplyvňovali. Pravdepodobne v nich bola zahrnutá aj najvyššia prozreteľná bytosť. Keď sa Konfucia pýtali na dokonalú čnosť, odpovedal výrokom, ktorý sa často porovnáva s Ježišovým prikázaním lásky k blížnemu a s ktorým sa ako so „zlatým pravidlom“ môžeme stretnúť u rôznych národov: „Čo nechceš, aby iní robili tebe, nerob ani ty im“. Príručka Josefa Pejřimovského – Náboženství, hovorí o kulte Konfucia ako o náboženstve.