Opiera sa pritom o tvrdenia františkánov zo 17. storočia. Samotní konfuciáni považujú konfucianizmus sa spôsob života, za morálny a spoločenský kódex, nie však za náboženstvo. Nikto im neprikazuje veriť v nejakého boha. Môžu nasledovať svojho učiteľa Konfucia a zároveň vyznávať iné náboženstvo. Taoizmus
Je druhým veľkým čínskym náboženstvom. Slovo „tao“ znamená doslova chodník, alebo cesta. Slovo „tao“ môže označovať aj spôsob konania, alebo zásady učenia. V tomto prípade je kladený dôraz na druhý význam. Tao je zdrojom všetkého jestvovania, pravou príčinou, konečnou realitou. Je to zákon ovládajúci a riadiaci vesmír. Je spôsobom harmonického spolužitia ľudí s vesmírom. Cesta dostáva ďalší význam v knihe Tao-te-ťing , ktorá zaberá vo filozofickom i náboženskom taoizme centrálne postavenie. Tu je „tao“ popisované ako nepomenovateľný, beztvarý a neohraničený, nevzniká ani nezaniká, ako prameň všetkých vecí. Tao v skutočnosti nemá meno; je stále a večné a nemá žiadne meno. A nevediac, ako ho nazvať, nazývame ho „tao“. Z neho vznikol vesmír. Je to nepolapiteľný prazáklad sveta, je zákonom všetkých zákonov. Autorstvo tejto knihy sa pripisuje Lao-c´-ovi, ale považujú ju za antológiu krátkych statí asi zo 4.stor. pred Kr. Existencia Lao-c´-a je sporná; preklad jeho mena znamená „starý učiteľ“ a to je titul, vzťahujúci sa na mnohých učiteľov postkonfuciánskeho obdobia. Druhou elementárnou knihou taoizmu je Čuang-c´. Popisuje v anekdotách ideálny život, ako návrat ku pravej ľudskej povahe, ktorá sa vyznačuje neznalosťou a nežiadostivosťou. . Táto kniha je vlastne filozofickou formou taoizmu. V roku 444 po Kr. sa taoizmus na krátky čas stáva štátnym náboženstvom. V 6.stor. po Kr. dochádza k reformácii taoizmu. Zreformoval sa kláštorný život podľa budhistického vzoru. Taoizmus v 10.stor. dostáva vyznamenanie a ich vodcovi prislúcha nosiť titul „nebeský majster“. Ten sa stáva oficiálnym titulom hlavy všetkých taoistických siekt. Za dynastie Sung , dostávajú taoisti územie pri hore draka a tigra, kde sídlil „pápež taoistov“ až do začiatku 20. stor. Vyvinula sa celá rada ceremónií, na ktorých stále spolupracoval majster. Konali sa malé služby (ríty) za jedincov a veľké služby (ríty) za spoločenstvo. Delia sa ešte na temné a čisté služby. Temné smerujú smerom k mŕtvym. Taoistický veriaci pozná mnoho bohov, ktorých hierarchicky usporiadal Tchao Chung-ťing podľa starých spisov. Mnoho dnes významných bohov získalo svoj kult až neskôr. Najvýznamnejšími sú: Lao-c´ a Nefritový cisár.