Rozdiel je len v tom, že ateistické náboženstvá ako svoj princíp neuznávajú boha, ale niečo iné. V neskoršom vývoji buddhizmu sa však dostáva aj Buddhovi božského uctievania. Podľa svedectiev, ktoré sa zachovali však Buddha niečo také rázne odmietal. Buddhistická náuka o oslobodení človeka, práve preto, že nič nevie o Bohu, je schopná splynúť s rôznymi náboženstvami a kultmi. Neskorší vývojový smer, mahajána, pojem Boha, či bohov opäť prijíma. Najznámejší boh je Amitábha. Buddha je považovaný za jedného zo spasiteľov, či učiteľov ľudstva. Nirvána nemá charakter nebytia, ale skôr raja. Aj v mahajáne ostáva reinkarnácia ako nekonečný kolobeh života a smrti, umierania a nového rodenia. Mních chce však vykúpiť nielen seba, ale aj celý svet. Rozdiely medzi pôvodnou hinájanou a mahájanou:
- v pojme najvyššej a večnej bytosti
- Boddhisattva – osoba, ktorá mohla dosiahnuť nirvánu, ale svoje zásluhy venovala druhým
- viera v spasenie (spasenie vierou)
- náuka o duši
- namiesto nirvány vystupuje do popredia nebo a peklo
o nebo, ako sídlo vykúpených
o peklo, spočívajúce v neustálom prevteľovaní sa, v reinkarnácii
- modlitba a vzývanie bohov (v hinajáne nie je)
- zavádza sa znovu kňazstvo
V najdôležitejšom z mahájanských textov, v Lotosovej sútre, hlása Sakumi, vznešený Buddha, nové zjavenie, spásu vierou. Všetkých vyzýva k blaženosti a hlása, že zo všetkých ľudí sa raz stanú buddhovia. V novom učení bolo množstvo buddhov. Obľúbení sú Majtreja, Očakávaný buddha, alebo smejúci sa buddha, pretože prináša šťastie a úspechy. Rovnako aj Amitabha, ktorý vládne v Čistej krajine, alebo v západnom raji za hranicami západných čínskych hôr. Veriaci sa modlia k Majtrejovi za bohatstvo a k Amitabhovi za to, aby ich loďou lásky previedol cez more utrpenia až do raja. Taoizmus a mahájana majú niektoré spoločné črty, čo bolo jednou z príčin dobrého prijatia buddhizmu. Zvláštny druh čínskych buddhistických meditácií, nazývaných čchan, je v dnešnom, aj západnom svete známy pod japonským menom „zen“ .

Japonsko
Prvé náboženstvo Japonska, šintoizmus, je tvorené množstvom animistických a manistických predstáv. Bohovi sú väčšinou perzonifikovanými silami a mocnosťami prírody, alebo sú to zbožštení hrdinovia, aj keď prvé božstvá existovali už pred stvorením sveta. Až božskou dvojicou Izanagi a Izanami začína proces tvorenia a vlastnej mytológie. V neskoršom období preniká do Japonska konfucianizmus a buddhizmus, ktoré šintoizmus značne ovplyvnili. Navonok by sa mohlo zdať, že sa ľudia v Japonsku o náboženstvo nezaujímajú. Prvé zdanie však klame.