svetovej vojne a po zhodení atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki musel japonský cisár verejne odvolať „.....falošné názory, že cisár je predstaviteľ Boha a Japonci nadradená rasa, predurčená ovládať svet“.
K štátnemu náboženskému monopolu zostali Japonci chladní. Medzi ľuďmi však vznikla potreba istého oteplenia a oživenia náboženstva, čo viedlo k vzniku sektárskeho šintoizmu. V roku 1882 sa náboženstvá v Japonsku delili na tri hlavné skupiny: buddhizmus, kresťanstvo a šintoizmus. Každého, kto nebol buddhista ani kresťan a bol veriaci, pokladali za príslušníka sektárskeho šintoizmu. Takto vznikol rozdiel medzi pravým šintoizmom svätýň a sektárskym šintoizmom. Pre sektárov je charakteristické ovládanie duchov, veštenie, liečiteľstvo a praktizovanie mágie. Sektársky šintoizmus má trinásť hlavných a navzájom dosť odlišných vetiev. Náboženstiev v týchto vetvách je dokopy približne 100.
Šintoizmus nemá zbierku posvätných textov. Mytológia je zaznamenaná v dvoch textoch Kadžiki a Nihongi. Pochádzajú z počiatku 8.stor po Kr. Časť mytológie je aj v príručke rituálnych modlitieb z roku 927 po Kr.
Podľa šintoistickej mytológie sa éra kami začala vtedy, keď z chaosu vznikol vesmír. Najdôležitejšie kami je kami slnko – Amaterasuómikami. História ľudstva sa začala vtedy, keď Ninigi, pravnuk kami slnka, zostúpil do nižších sfér a jeho pra-pravnuk Džimmutennó sa stal prvým cisárom zjednoteného Japonska.


Mojou úlohou bolo priblížiť staroveké náboženstvá Číny a Japonska, poukázať na niektoré historické fakty vo vývine náboženstiev, ako aj krajín a priblížiť súčasný stav v týchto krajinách. Stretol som sa s problémami pri pomenovaní jednotlivých osôb, božstiev a kníh. Transkripcia japonských a čínskych názvov a textov je veľmi náročná a preto aj v tejto práci možno nájsť rôzne prepisy pojmov. Ako zdroj pre transkripciu som využil najmä literatúru, ktorú uvádzam v závere. Literatúry k tejto téme je dostatok a mnohé diela boli vydané aj v poslednom čase čo súvisí najmä s prenikaním východných náboženstiev do európy a s obratom najmä mladých ľudí k východným náboženstvám. Náuka týchto systémov však môže byť aj pre kresťana veľmi užitočná, avšak musí k nej pristupovať s istými poznatkami a až po náležitom poučení.




Použitá literatúra:
- Viery a vyznania – náboženstvá, sekty, paranormálne javy, 1994 Slovart, Bratislava
- Pejřimovský, Jozef, Náboženství – původ, zkoumání, srovnávaní, Přirozená náboženství, Matice cyrilometodějská s.r.o., Olomouc 1998
- Šoka, Silvester, ThDr. Úvod do dejín filozofie, Starovek, Košice 1993
- Störig, Hans Joachim, Malé dějiny filozofie, Budhismus – Buddhův život, Zvon, Praha 1993
- Encyklopédia náboženstva.