Termín liberál sa používa od 14. stor. ale mal veľmi veľa významov. Označoval triedu slobodných ľudí, teda ľudí, ktorí neboli ani nevoľníkmi, ani otrokmi. V súvislosti so spoločenskými postojmi mal tiež význam otvorenosti alebo slobodomyseľnosti. Postupne sa začal používať v kontexte slobody a voľby. Termín liberalizmus sa objavil oveľa nekôr a prvýkrát bol použitý začiatkom roku 1812 v Španielsku. V 40 – tych rokoch sa už bežne v Európe používal k samostatnému súboru politických ideí.
Liberalizmus vychádzal z ideí a teórií predchádzajúcich troch storočí. Leberálne idey boli radikálne, pretože sa usilovali o základné reformy a občas dokonca aj o revolučné zmeny.
Leberáli spochybňovali absolútnu moc monarchie, ktorá bola založená na doktríne Božského práva kráľov. Namiesto absolutizmu hájili ústavnú a neskôr zastupiteľskú vládu. Liberáli kritizovali privilégia pozemkovej šľachty a nespravodlivosť feudalizmu „náhodným narodením „ , tiež spochybňovali autoritu cirkvi.
Liberálne idey a hodnoty formovali západné politické systémy natoľko, že sa usilujú o obmedzenie štátnej moci a zabezpečenie občianskych slobôd a sú zastupiteľské v tom zmysle, že politické funkcie sa tam získavajú vo voľbách. Z liberalizmu vychádzajú idey slobody slova a prejavu, slobody vyznania a páva na vlastníctvo majetku a sú tak hlboko vryté do západných spoločností, že sú len zriedka spochybňované. Prví liberáli chceli, aby štát zasahoval do života občanov čo najmenej, moderní liberáli došli až k názoru, že by vláda mala zodpovedať za poskytovanie sociálnej starostlivosti, zdravotnej starostlivosti, obydlia, dôchodkov a vzdelania a taktiež by mala riadiť hospodárstvo. Viedlo to k vývoju dvoch tradícii vo vnútri liberalizmu, ktrým sa vraví klasický a moderný liberalizmus.
JEDINEC
Liberálne učenie sa zameriava na potreby a záujmy jedinca a nie na potreby a záujmy kolektívu. Vznikla preto tória prirodzených práv, ktorá hovorí, že jedinci sú od Boha vybavení prirodzenými právami, ktoré boli definované ako život, sloboda a majetok. Tieto práva vlastnil sám jedinec, ktorý bol v tomto zmysle dôležitejší než akákoľvek sociálna skupina. Táto teória doviviedla niektorých liberálov k tomu, že na spoločnosť sa pozerali ako na súbor jednicov, z ktorých sa všeti usilujú o uspokojenie vlastných záujmov a potrieb. Tomuto tvrdeniu sa hovorí atómizmus.
OSOBNÁ SLOBODA
Liberáli neakceptujú názor, že jedinci majú absolútne právo na slobodu. Ak bude sloboda noebmedzená, môže sa stať „povolením“ alebo právom zenužívať iných. Vo svojom diele O slobode John Stuart Mill napísal, že moc smie byť oprávnene uplatnená na ktoromkoľvek príslušníkovi civilizovanej spoločnosti preti jeho vôli len za jediným účelom a tým je zabrániť mu, aby škodil iným. Avšak John Rawls vraví, že každý má právo na čo najširšiu slobodu, ktorá nie je v rozpore so slobodou všetkých.
SOCIÁLNA SPRAVODLIVOSŤ
Liberáli tvrdia, že všetci jedinci sú vybavení rovnakými právami. Práva nesmú byť vyhradené len pre určitú triedu či osobu, ako napr. pre mužov, belochov, kresťanov či bohatých. Liberáli tiež odmietali aparthaid v Južnej Afrike i kastvý systém v tradičnej Indii. Pre liberálov rovnosť znamená, že jedinci musia mať rovnakú príležitosť rozvíjať svoje schopnosti.
LIBERÁLNY ŠTÁT
Liberáli sa domnievajú, že rovnovážna a tolerantná spoločnosť vznikne prirodzene ako dôsledok slobodného jednania jedincov a dobrovoľných združení. V tomto bode sa liberáli nezhodujú s anarchistami, ktorí tvrdia, že právo i vláda sú zbytočné. Liberáli sa obávajú, že by slobodní jedinci mohli vykorisťovať iných slobodných jedincov, mohli by kradnút ich majetok a dokonca by ich mohli aj zotročiť, keby to bolo v ich záujme.
Naša sloboda vyžaduje, aby ostatným bolo zabránené pošľapávať našu slobodu a ich sloboda zas vyžaduje, aby boli chánení pred nami. Leberáli sa už tradične domnievajú,, že túto ochranu môže poskytnúť len sverénny štát, ktorý je schopný obmedzovať chovanie všetkých jedincov a skupín v spoločnosti. Sloboda teda môže existovať len na základe zákona („kde nie je zákon, nie je soboda“– John Locke). Bola vypracovaná Teória spoločenskej zmluvy, ktorá hovorí, že politická moc vychádza v určitom zmysle zdola. Štát vytvárajú jednici pre seba a existuje preto, aby slúžil ich potrbám a záujmom. Váda sa zakladá na dohode alebo súhlase ovládaných. Ak zmizne legitimita vlády, ľud má právo sa vzbúrit. Tento princíp bol využity na zdôvodnenie Veľkej anglickej revolúcie v roku 1688. Vyjadril ho aj Thomas Jefferson v americke Deklarácii nezávislosti, kde sa hovorí, že keby vláda zchýlila k absolútnemu despotizmu ľud má právo ju zmeniť alebo zvrhnút. Liberáli tieť považujú štát za neutrálneho arbitra, ktorý rozhoduje v sporoch medzi jedincami a skupinami v spoločnosti .
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Liberalizmus
Dátum pridania: | 17.08.2007 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | anjelicek | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 897 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 5.5 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 9m 10s |
Pomalé čítanie: | 13m 45s |
Podobné referáty
Liberalizmus | SOŠ | 2.9781 | 1872 slov | |
Liberalizmus | SOŠ | 2.9571 | 4814 slov |