Každá spoločnosť musí počítať s prípadnými porušeniami ustanovení práva a vytvoriť nápravy nazákonného stavu. Hovoríme vtedy o zárukách nápravy nezákonnosti alebo ochrany práva. Patrí tu:
- zabezpečenie súladu všekých právnych predpisov s ústavou
- nezávislosť súdnictva
- oprávnené prostriedky proti rozhodnutiam
- petičné právo
- štátna a spoločenská kontrola
1. Súlad právnych predpisov s ústavou štátu
Právny systém tvoria navzájom späté právne normy, všetky právne normy musia byť v súlade s ústavou štátu. Keď ale ústredné orgány štátnej správy vyprodukujú za krátke obdobie veľké množstvo strán v Zbierke Zákonov, môže sa stať že niektoré z nich si protirečia (lebo poslanci nemali dostatok času na uvedomienie si celého obsahu so všetkými následkami). A tým rušia vnútorný súlad systému práva. Jedinou cestou dosiahnutia súladu je zmena alebo zrušenie chybného predpisu. Rieši sa to vydaním nového prábnoeho predpisu, ktorý obsahuje ustanovenie o zrušení toho predchádzajúceho.
Ústavný súd Slovenskej republiky nepodáva výklad zákonov alebo iných všeobecne závaäných právnych predpisov. Do jeho právomocí patrí len výklad ústavných zákonov. Ústavné súdnictvo je vo svete bežnou formou kontroly ústavnosti (Nemecko, Taliansko) jeho poslanie niekde vykonáva aj najvyšší súd štátu (USA) alebo niektorá orgán parlamentu. Ústavný súd SR zakotvuje siedma hlava našej ústavy alebo súdny orgán kontroly ústavnosti. Jeho sídlo je v Košiciach. Iniciovať konanie pred ústavným súdom môžu :
- poslanci NRSR-minimálne 1/5
- prezident
- vláda
- generálny prokurátor
- súd
- občan, len vtedy ak ide o rozhodnutie o jeho práve podľa čl. 127 ústavy SR
Návrh na začatie konania pred ústavným sädom sa nazáva ústavná sťažnosť. Musí obsahovať:
- akej veci sa týka(aké práva a slobody boli porušené a akým konaním sa toak stalo)
- kto ho podáva
- akého rozgodnutia sa navrhovateľ domláha
- odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy
Návrh musí podpísať navhovateľ (alebo jeho zákonný zástupca) a musí byť k nemu pripojené právoplatné rozhodnutie.
Ústavný súd kontroluje nariadenia vlády, ak zistí že je v rozpore s ústavou uverejní to v Zbierke zákonov. Nazýva sa to nález. Nariadenie ďalej platí no nemôže sa aplikovať. Ak do 6 mesiacov štátny orgán neuvedie nariadenie do súladu s ústavou, nariadenie stáca platnosť. Ústavný súd rozhoduje aj o kompetečných sporoch ústredných orgánov, o sťažnostiach proti referendu a najzávažnejších otázkach týkajúcich sa funkií štátu. Jeho predmetom je aj ochrana ústavou zaručených práv a slobôd občanov, ak došlo k ich porušeniu rozhodnutím štátnych orgánov. No súd nemôže rozhodnutia štátnych orgánov meniť, môže ich len zrušiť alelo potvrdiť. Ústavý súd nerohohuje spory, ktoré vznikli v rámci občianskoprávnych , pracovnoprávnych, obchodných a podoných vzťahov. Proti jeho rozhodnutiu nemožo podať opravný prostriedok.
2. Nezávislosť súdnictva
Nezávislé súdnictvo je pilierom demokracie právnoho štátu.
Sudcovská nezávislosť – znamená že sudcovia sa pri rozhodovaní neriadia ničím iným. Len právom a svojím svedomím. Táto funkčná nezávislosť sudcu je v demokratických krajinách poistená viacerými garanciami. Sudcovia majú navyše aj osobnú a statusovú nezávislosť = ich funkcia je trvalá, zosadiť ich možno len vo výnimočných prípadoch. Súčasťou statusovej nezávislosti je aj zásada, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnemú sudcovi, tzv. Nepreložiteľnosť sudcu.
Nezávislosť, nestrannosť sudcov zaručuje aj to , že funkcia sudcu je nuzlúciteľná s inými v štát. Orgánoch.
3. Napadnuteľnosť rozhodnutí oravnými prostriedkami
Ak sa občan po súdnom rozhodnutí cíti poškodený, môže sa chrániť opravnými prostriedkami, ktorými napadne rozhodnutie provostupňového (okresého alebo obvodného)súdu.
Opravné prostriedky: právne inštitúty, ktorými sa opávnená osoba domáha, aby opravný súd peskúmal rozhodnutie(aj konanie, ktoré mu predchádza) a urobil nápravu.
Rozdeľujeme ich na :
- a)riadne opravné prostriedky: odvolanie
lehota na podanie odvolania plynie odo dňa doručenia písomného rozhodnutia. V trestých veciach to je 8 dní a v občianskych 15. po uplynutí lehoty je rozhodnutie právoplatné. Odvolanie podávame orgánu, ktorý v danej veci rozhodoval. Ale vyšetrovaním sa bude zaoberať vyššia inštancia - druhostupňový(krajský) súd. V odvolacom konaní môžu účastnáci navrhovať nové dôkazy. Odvolací súd môže rozhodnutie potvrdiť, vydať vlastné rozhodnutie alebo ho zrušiť a vec vrátiť provostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie. - b)mimoriadne opravné prostriedky: dovolanie, obnova konania
môžeme sa nimi odvolať proti právoplatnému rozhodnutiu. Už nemôžeme navrhovať nové dôkazy. Dovolací súd môže dovolanie zamietnuť alebo vec vrátiť na odvolací súd na ďalšie konanie, ale nemôže napadnuté rozhodnutie zmeniť.
Ak občan utrpí rozhodnutím súdu škodu, zodpovedá za ňu štát. So sťažnosťou a s nárokom na odškodné sa môžeme obrátiť na Ministerstvo spravodlivosti SR. Občan má právo domáhať sa vynútenia na rešpektovanie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
4. Petičné právo
Patrí medzi základné práva a slobody upravené v 2. hlave Ústavy SR. Článok 27 zaručuje kazždému občanovi, aby sa sám alebo s inými obracal na štátne orgány územnej samosprávy so žiadosťami,týkajúcimi sa vecí verejného alebo iného spoločného záujmu. Občan uplatňuje svoje petičné právo pod podmienkou, že petícou nebude vyzývať na prušovanie základ. práv a slobôd, ani ňou zasahovať do nezávislosti súdu.
Súčasťou petičného práva je právo na vytvorenie petičného výberu, právo vyzvať iných občanov, aby petíciu podporili a zhromažďovať podpisy v prospech petície na mieste prístupnom verejnosti.
Občan má právo riadne sa oboznámiť s obsahom petície, poznať meno, priezvisko a bydlisko, toho , kto ju zostavil a podpísať ju. Jeho podpis je však právoplatný len vtedy , keď uvedie svoje meno, priezvisko a bydlisko.
Štátny orgán, ktorému je petícia určená, ju musí prijať, posúdiť a do 30 dní pisomne odpovedať zástupcom petičného výboru . v odpovedi je uvedené stanovisko k obsahu petície a spolsv jej vybavenia, nie vždy musí byť odpoveď kladná.
Občania , ktorí petíciu zostavili, nesmú byť prenasledovaní v demokratickom štáte sa petícia chápe ako istý druh spätej väzby, ktorá je pre politickú moc dôležita.
6.štátna a spoločenská kontrola
každý riadiaci orgán zodpovedá za stav zákonosti v činnosti riadených orgánov, organizácii a pracovníkov. Preto boli zriadnené kontolné orgány, ktoré tento stav zákonnosti preverujú aj u orgánov, ktoré im nie sú podriadené, delíme ich na:
- a)vnútorná kontrola podriadených subjektov:skúma ich činnosti vyplývajúcu z ich služoýných, pracovných povinností a funkcíí,(vnútornopodniková kontrola)
- b)vonkašia kontrola nepordriadenych subjektov: uskutočňujú ju orgány štátnej kontroly v odbore energetiky, ochrane zdravia..súlad rozhodnutí orgánov štát. Správy zabezpečujú orgány súdnej kontroly(správne senáty súdov)ak sú zistené nedostatky a chyby, prijímajú sa opatrenia na nápravu a upatňuje sa zodpovednosť za ne.
