Politické správanie

Volebný výber a politické správanie je demokratický spôsob obsadzovania štátnych funkcií
Politické správanie sú reakcie rôznych subjektov na realitu a možnosť ovplyvnenia reality. Posudzuje ho štát a verejnosť. Politickým subjektom môže byť občan, štát, politická strana, nátlaková skupina, iné občianske združenie, nelegálna organizácia, medzinárodná organizácia.

„Ideálny občan“ – súhrn pozitívnych čŕt, ktoré by mal mať daný človek žijúci v danej spoločnosti.
Druhy politického správania
Z hľadiska štátu rozlišujeme 3 druhy politického správania občanov:

1. očakávané - štát od občana očakáva, že spôsoby akými využíva svoje práva, budú podporovať existujúci režim ( účasť vo voľbách, neúčasť na akciách zameraných proti politike štátu, vytváranie politických strán a združení, tolerovanie odlišných názorov a postojov...)
2. akceptovateľné - štát toleruje demonštrácie, manifestácie, mítingy, podpisové akcie a musí na ne reagovať. Kritika všeobecná- kritika režimu, čím všeobecnejšia tým menej akceptovateľnejšia a konkrétna- kritika určitého politika.
3. sankcionované - porušovanie zákona – štát netoleruje takéto paralyzovanie činnosti, ohrozenie režimu, je to také politické správanie, ktoré má protivládny, protirežimový alebo ilegálny charakter (anarchizmus – odmietanie štátneho organizovania života človeka,
   politický radikalizmus – radikálne združenia, teroristické organizácie

Politické správanie štátu – posudzujú ho občania, združenia, opozičné politické strany a masmédia.

1. očakávané - od štátu sa očakáva, že bude ochraňovať občana, vytvárať mu priestor na individuálne perspektívy; Ochrana občana má normatívnu(ústava a zákony) a funkčnú stránku (ako ich štát realizuje)
2. akceptovateľné - síce nepredchádza vytváraniu konfliktov, no dokáže ich zvládnuť
3. neakceptovateľné - potláčanie občianskych práv a nerešpektovanie občianskych záujmov

Formy politických aktivít

Formy politických aktivít – individuálna, skupinová, organizovaná, spontánna, konfliktná, nekonfliktná.
Politické aktivity občanov:

1. volebná - individuálna forma; občan tu vystupuje sám za seba; priamo ovplyvňuje politickú štruktúru.
2. kampaňová - aktivita občanov na straníckych akciách – mítingy, demonštrácie,...; skupinová forma;strany udržujú aktivitu svojich vstúpencov a ukazujú protivníkom svoju spoločenskú silu
3. miestna - vstupovanie do organizovaných združení – hobbystické združenia
4. militantná - najmenej používaná; konfliktná forma, vrcholom je občianska vojna; občan svojou účasťou priamo likviduje protivníka a presadzuje svoju stranu; má dlhé dôsledky

Politické aktivity organizácií:

• štát – vydáva a realizuje zákony
• politické strany- získať podiel na spravovaní spoločnosti
• nepolitické organizácie – zúčastňujú sa na politickom živote pasívne, v prípade ak sú ohrozené záujmy ich členov sa aktívne zapájajú
• nátlakové organizácie – poskytujú občanovi znásobiť svoj individuálny vplyv
• medzinárodné organizácie – štát musí akceptovať medzinárodné dohovory organizácie, v ktorých je členom.

Najextrémnejšou formou medzinárodnej politickej aktivity je vojna.

Sociálne rozpory v modernej spoločnosti

1. Čo je moderná spoločnosť ? Spoločnosť, ktorá sa vyznačuje sociálnou štruktúrou, v ktorej dominujú stredné vrstvy a sociálna skupina manažérov
2. Čo sú sociálne rozpory v spoločnosti ? Delia sa na
   1. tradičné sociálne rozpory ( spoločnosť rozdelená na vládnucu a ovládanú časť )
   2. súčasné sociálne rozpory - sociálna stratifikácia ( rozvrstvenie spoločnosti )
   - horné vrstvy ( majetní vlastníci, politici, právnici, umelci, lekári, panovnícky rod )
   - stredné vrstvy (učitelia, kvalifikovaní robotníci, administratíva, technici )
   - dolné vrstvy (trieda chudoby; nekvalifikovaní, sezónni robotníci... )
   - študenti a dôchodcovia (príliš sa s nimi v politike neuvažuje)
   Hlavným rozporom modernej spoločnosti je rozdelenie materiálnych hodnôt a individuálnych príležitostí. Vláda vytvára systém na čiastočné prerozdeľovanie bohatstva (dane, ktoré prerozdeľuje do zdravotníctva, školstva...). Tento systém jednotlivé sociálne skupiny kritizujú, každá zo svojho hľadiska.
   Sociálna koalícia – cieľlom je manifestovať podporu a súdržnosť pri presadzovaní cieľov bez zámeru získať politickú moc.
   Verejná mienka v politike

Mienka - psychologický pojem označujúci záujem podmienený vzťahom človeka k určitému problému

• a.) súkromná mienka – jednotlivec si ju vytvára sám pre seba a nezverejňuje ju
• b.) verejná mienka – súbor kolektívnych a individuálnych názorov a hodnotení

Verejnosť – všetko obyvateľstvo žijúce na určitom území (verejnosť v obci, v regióne, v štáte)
Verejná mienka ako taká neexistuje, pretože existuje pluralita názorov a postojov (istá časť verejnosti problém schvaľuje, iná je proti nemu a iná sa o to nezaujíma) Rozptyl verejnej mienky je podmienený sociálnou, politickou, náboženskou, vzdelastnostnou, etnickou, vekovou odlišnosťou a rozdielnym pohlavým.

Cieľom verejnej mienky je kontrola efektívnosti pôsobenia štátneho mechanizmu
Utvára ju zverejňovanie individuálnych postojov, výsledkov výskumov verejnej mienky, názorov významných osobností, štátnych rozhodnutí i komentárov k vývoju v masmédiách.

Politická sféra sleduje stav a vývoj verejnej mienky, lebo údaje o nej majú nepriamy vplyv na vývoj politiky.