1 Úvod

Túto tému som si vybral pre jej rôznorodosť. Dalo by sa napísať mnoho, no vybral som tie najznámejšie veci a vložil som ich do práce. Ľudia by mali vedieť čo sa patrí a čo nie. Chcel by som poukázať na spoluprácu vo firmách, na vytváranie pracovných vzťahov, na tvorbu stresu v nekvalitnom prostredí a celkovo na dve tváre konfliktu. Odpovede ani riešenia si netrúfam komplexne spracovať, budem sa snažiť len naviesť, načrtnúť riešenia.

2 Morálka na pracovisku

2.1 Všeobecne

K morálke na pracovisku patrí správanie sa navonok, vystupovanie, prejav, stres, vzťahy na pracovisku a tak ďalej . Dôležité je vedieť spolupracovať v kolektíve. Pri nesprávnej spolupráci dochádza často ku konfliktným a stresujúcim situáciám.

2.2 Stres

"Mám toľko práce a tak málo času. Túto úlohu chcem urobiť mimoriadne dobre a stále zvonia telefóny, kolegovia sa ma stále niečo vypytujú." Ak sa často dostávate do takýchto situácií a máte pocit, že vám situácia prerastá cez hlavu, môžete sa dostať do stresu. Každý však reaguje na pracovné požiadavky aj na pôsobenie vonkajších faktorov inak - odolnosť voči stresu závisí napríklad od náročnosti práce, pracovných vzťahov, zdravotného stavu, ale aj od záujmu o prácu. Ani naša odolnosť voči stresu nemusí byť stále rovnaká.

Podľa odborníkov je určitá miera stresu pre nás stimulujúca - je dokázané, že nedostatok podnetov môže byť rovnako stresujúci ako primerane náročná práca. Krátkodobý stres môže človeka motivovať k vyššiemu výkonu, ale dlhodobý stres má škodlivé účinky. Môže spôsobiť problémy s bezpečnosťou, depresie, vyhorenie, srdcové ťažkosti.

Podľa štúdie, ktorú z materiálov Ministerstva práce Nového Zélandu prevzalo Stredisko pre štúdium rodiny je však zlé, keď sa váš "osobný zásobník" rýchlejšie vyprázdňuje ako sa dopĺňa. Zaujímavá práca, uspokojivé vzťahy, dobré zdravie a rodinné pomery ho napĺňajú, zložité pracovné podmienky, konflikty v práci, emocionálne vyčerpávajúca práca, nadbytok (alebo nedostatok) práce a problémy doma ho vyprázdňujú. Aby človek nepodľahol stresu, je potrebné udržiavať rovnováhu medzi týmito faktormi.

Stresovaný človek sa môže stať úzkostlivým, podráždeným, depresívnym strácať sebadôveru, mať horšie vzťahy s kolegami a pracovné výsledky. Prieskumy ukazujú, že v organizácii, kde vládne stres, je nízka morálka práce a zlé pracovné vzťahy, nízka produktivita a kvalita práce, veľa zranení a veľa sťažností od zákazníkov.

Psychológ Roland Geisselhart vo svojej knižke Zvíťazte nad stresom píše, že záleží na postoji každého jednotlivca, ako rýchlo a ako výrazne začne (alebo nezačne) trpieť stresom. Podľa Geisselharta škodí tlak a záťaž viac tým ľuďom, ktorí sú extrémne ctižiadostiví a orientovaní na konkurenčný boj. Lepšie sú na tom tí ľudia, ktorí sa dokážu vyvarovať premrštených predstáv a nárokov.

"Kariérizmus ako črta totiž nemusí nevyhnutne viesť k úspešnej kariére," hovorí psychologička Brigita Trimajová. "Ak človek nemá dostatočné schopnosti a extrémne túži po úspechu, väčšinou sa menej pozerá na ostatné hodnoty, a preto neinvestuje napríklad do nezištného vytvárania priateľských vzťahov. A keď sa dostane do krízovej situácie nemá zázemie." Sú samozrejme situácie, keď musíte viac pracovať a priatelia aj koníčky idú bokom, ale nesmie to trvať príliš dlho. "Keď napríklad nastúpite do nového zamestnania a potrebujte sa dobre uviesť, môžete nejaký čas pracovať viac, ale treba si vedieť ustrážiť istú hranicu," radí Trimajová.

Dôležité je tiež vytvárať si pre zvládnutie záťažových situácií nové stratégie, nestanovovať si príliš náročné ciele a naučiť sa uplatňovať techniky na odbúravanie stresu.

2.2.1 Príčiny zbytočného stresu na pracovisku

prísne pracovné postupy - neumožňujú ľuďom robiť vlastné rozhodnutia pri každodenných problémoch, s ktorými sa stretávajú na pracovisku
slabá komunikácia
návrhy a požiadavky sú zamietnuté bez rozmýšľania
nejasnosť vo funkciách alebo úlohách (zamestnanec nevie, čo je jeho povinnosť)
neurčitosť alebo stagnácia v kariére
nezrovnalosť medzi kvalifikáciou a schopnosťami a nárokmi práce
nedostatočné ohodnotenie
malá možnosť podieľať sa na rozhodovaní
slabé vzťahy so spolupracovníkmi
konflikty a násilie na pracovisku
požiadavky práce si odporujú s rodinným životom
druhá práca
nedostatočne rôznorodá práca, rozkúskovaná alebo zdĺhavá práca
nedostatočná alebo nadmerná pracovná náplň
časový tlak

2.2.2 Rozdelenie prác podľa stresu

V nasledujúcom rozdelení sú uvedené štyri kategórie práce, z ktorých si každá vyžaduje rozdielny prístup a spôsob ako nakladať so stresom.

zdravá práca - práca, ktorá teší, je zaujímavá a stimulujúca, s rôznorodými úlohami a osobným riadením spôsobu jej vykonávania
"samovyrábanie" stresu z práce - niektorí ľudia si sami vytvárajú stres na pracovisku, napríklad odmietajú požiadať o pomoc pri plnení úloh alebo odmietajú rozumné zmeny
zle organizovaná práca - nemá znaky prirodzene stresujúcej práce, ale v dôsledku zlej organizácie jej vykonanie trvá podstatne dlhší čas
prirodzene stresujúca práca - tento typ práce si vyžaduje veľké emocionálne vypätie, intenzívnu, dlhodobú koncentráciu alebo má závažné dôsledky v prípade zlyhania pracovníka

2.3 Vzťahy na pracovisku

V našom európskom časopriestore sa láske na pracovisku darí vcelku slušne. Sexuálne iskrenie si pochvaľuje väčšina žien, núti ich to upravovať sa, prispôsobovať sa tempu a trendu podniku, nezaháľať, aby si ich muži mali prečo všímať. Čisto ženský kolektív by ich unudil. Na rôznych spoločenských stretnutiach nenamietajú nič ani proti sexu na pár dní, či na jednu noc. Utužuje to kolektív a dá sa pritom vybaviť vyšší plat.

Mnohé si pochvaľujú vzťah s kolegom. Aspoň ho majú pod kontrolou. Vlezlé dotyky šéfa neberú ako tragédiu, aspoň sa tešia jeho priazni a môžu vytrieť kocúra nepríjemnej kolegyni. Pre spravodlivosť treba poznamenať, že hrôzu zo vzťahov na pracovisku nemajú ani Nemci, Holanďania, Poliaci, Francúzi, Severania, pretože veria, že utužujú vzťahy a zlepšujú komunikáciu. V Amerike samozrejme sú nepovolené a podliehajú zákonu o sexuálnom harašení. V Japonsku sú vzťahy na pracovisku zakázané už v pracovných zmluvách. Možno preto tak často páchajú Japonci samovraždy.
Zmluvne zakázaná láska musí byť hrozné utrpenie. Kým sa psychológovia a sociológovia dohadujú či takéto vzťahy viac škodia, alebo obohacujú firemný život, Slovenky milujú svojich kolegov, šéfov a riaditeľov.

Ak si myslíte, že je jednoznačne možné povedať, či vzťahy na pracovisku podporujú, alebo tlmia pracovnú morálku, mýlite sa. Závisí to od mnohých okolností. Hlavným kritériom by mala byť morálka. Určite nikto nemôže nič namietať proti láske dvoch slobodných ľudí, ale ak si šéf vynucuje sex z pozície svojho postavenia, niečo na tom nesedí. A tajné lásky, či sex na pracovnom stole? Každý sme iný, za to už pracovisko nemôže. Keby to „hriešnici“ nerobili tu, robili by to pri športe, v hoteli, či inde. Keďže sme národ pracovitý, je jasné, že náhradný sex sa sťahuje z kaviarní a lesov na pracoviská. Za starého režimu sme sa mohli sťažovať na ROH, keď nám manžela zviedla sekretárka, dnes si to s ním musíme vybaviť doma.

2.4 Spolupráca

2.4.1 Výhody spolupráce

skupiny dosahujú to, čo si naplánovali
skupiny majú spoločné ciele a motivujúce zámery
každý spolupracuje na aktuálnej úlohe a podieľa sa na dosiahnutí cieľa
skupina je zostava študentov, ktorí prispievajú vzájomne sa doplňujúcimi spôsobmi, ktorých výsledok prekoná súhrn výsledkov jednotlivcov
zaujatie pre úlohu a zaujatie pre výkon tvoria harmonickú rovnováhu
povzbudivá atmosféra, v ktorej si študenti veria, kritické situácie zvládajú, sú otvorení a pripravení rozprávať sa o tom, čo naozaj cítia
reagovanie na nápady druhých, vzájomné pôsobenie, komunikácia a zhoda v postupoch pri práci a štúdiu, aj keď sú názory odlišné
kritické analýzy dávajú členom skupiny poučenie, skúsenosť a vedú ich k prekonávaniu prehier a k zlepšujúcemu výkonu
práca v škole, ale aj doma sa postupne stáva pre študentov zábavou

2.4.2 Prínosy skupinovej práce

skupina obohacuje každého o znalosti a zručnosti, ktoré získava od ostatných
študent dostáva priestor na sebarealizáciu a maximálne využitie svojich schopností
atmosféra dôvery vytvára pocit pohody a uvoľnenia
skupina podporuje študenta v kritických situáciách
skupina zbavuje učiteľa problémov s riešením nepríjemných konfliktov, spôsobených rozpormi v individuálnych záujmoch
skupina umožňuje učiteľovi aplikovať rôzne stupne zložitosti úloh študentom
skupina dáva učiteľovi istotu, že aj náročnejšie úlohy budú zvládnuté
skupina umožňuje riešenie zložitých problémov, v ktorých sa môžu prelínať rôzne odborné oblasti – rozvíjanie medzipredmetových vzťahov
práca v skupine zvyšuje výkonnosť študentov aj učiteľov
skupinová práca zvyšuje stabilitu a dôveru, pestuje rozhľadenosť, prvky spolupráce, zásad fair-play, rozširuje vzájomnú komunikáciu ...

2.4.3 Pracovná a bežná skupina

vzťah k členom skupiny:

vzájomná závislosť a spolupráca
spoločné ciele, záujmy sa nekrížia
žiadna strata času kvôli individuálnym záujmom

prístup k plneniu úloh:

zmysel spoločnej zodpovednosti
členovia sa nestarajú iba sami o seba

využitie talentu členov:

uplatňovanie osobného talentu a vedomostí v skupine
každý v skupine pracuje na takej časti úlohy, v ktorej vyniká
člen skupiny podáva vlastné návrhy
rozvíjanie tvorivosti a fantázie

dôvera:

vzájomné porozumenie
vyjadrovanie vlastných nápadov, názorov, nesúhlasov a pocitov
kladenie otázok
tajnosti a nedôvera nemajú v skupine miesto

otvorenosť komunikácie:

čestná a otvorená komunikácia
odbúranie intrigánstva a pokrytectva

využitie kvalifikácie:

rozvíjanie zručností a všetkého čo sa študenti naučili
podpora celej skupiny
povzbudzovanie schopností a vlastnej tvorivej iniciatívy

prístup ku konfliktu:

všetci členovia skupiny sa podieľajú na rozhodovaní
ak sa skupina nemôže dohodnúť,všetci sú stotožnení, že učiteľ bude mať rozhodujúce slovo
cieľom sú pozitívne výsledky, nie všeobecné prispôsobenie
učiteľ nedovolí, aby problémová situácia prerástla do závažného konfliktu

2.4.4 Štádia vývoja spolupráce

Orientácia

členovia skupiny sa pohybujú v neistote a obavách
postavenie, rola a ciele skupiny ešte nie sú dané
nie je jasné, kto bude mať rozhodujúce slovo v skupine
prvé štádium je naplnené nedôverou k sebe, ale hlavne k členom skupiny

Konflikt a výzva

obdobie vzájomného skúšania a preverovania
zisťovanie zámerov a názorov učiteľa, ale aj jednotlivých členov skupiny
postupné formovanie skupiny
objavovanie drobných vzbúr, sťažností alebo výhrad
otvorený odpor a väčšie konflikty riešime menšou zmenou v skupine alebo otvorenou komunikáciou o určitej miere prispôsobenia sa navzájom

Súdržnosť

tretie štádiu je obdobím kohézie = súdržnosti
rozvíja sa otvorený skupinový duch
každý z členov skupiny dostal svoju správnu rolu
otázky autority a moci v skupine sa riešia formou diskusie

Opojenie

členovia skupiny už vyriešili zásadné rozpory
nastáva obdobie uvoľnenia a zvýšenej aktivity členov
dosahuje sa harmónia a zlepšujú sa vzťahy v skupine

Sklamanie

nereálny pocit harmónie sa môže začať rúcať
skupina nemusí napĺňať potenciál niektorých členov skupiny
skupina sa môže rozdeliť na podskupiny
hrozí znižovanie súdržnosti, rast nezáujmu a kritické poznámky

Prijatie

silnejší členovia v skupine vyzývajú ostatných vyrovnať sa s požiadavkami reality
podpora skupiny zo strany učiteľa
skúsenosti zvyšujú pochopenie pre vzájomné očakávania nielen jednotlivcov, ale skupiny ako celku
výsledkom tohto niekedy veľmi bolestivého vývoja je vytvorenie ucelenej skupiny, ktorá je prispôsobivá voči požiadavkám rôznych situácií, je efektívna a zrelá, pripravená na plnenie množstva náročných úloh

2.4.5 Prečo je spolupráca efektívna?

Efektívnosť posudzujeme podľa troch kritérií:

kritérium skupinovej efektívnosti - výsledok práce skupiny v porovnaní so štandardom, stanoveným pre splnenie úlohy
kritérium skupinového vývoja - sprevádzajúce spoločné záujmy, ktoré vytvárajú alebo posilňujú pripravenosť členov skupiny pracovať spoločne na úlohe
kritérium osobnej spokojnosti - prevažuje uspokojenie individuálnych potrieb

2.5 Konflikt

Konflikt je každý hodnotový rozpor, názorový rozpor, stret protichodných motívov alebo snáh dvoch alebo viacerých strán.

2.5.1 Ako predchádzať konfliktom

Úlohou manažmentu je starať sa predovšetkým o prevenciu, aby ku konfliktným situáciám nedochádzalo. Úplne sa však konfliktom vyhnúť nedá. Na riešenie konfliktných situácií existuje celý rad odporúčaní a prístupov. Len od manažéra závisí, ktorý si vyberie. Medzi dôležité opatrenia patrí napríklad preventívne rozmiestnenie pracovníkov nielen podľa ich odborných, ale aj charakterových a psychologických vlastností.

Ďalej je to vytváranie vyvážených pracovných skupín, tímov, vedených k orientácii na spolupatričnosť ku skupine, k lojalite k firme a podobne. Ťažké je riešenie tejto problematiky tam, kde zdrojom konfliktov je sám nadriadený, ktorý môže konflikty vyvolávať svojou prílišnou direktívnosťou až diktátorstvom, zlými osobnými vlastnosťami, neodbornosťou či nespravodlivým hodnotením.

Ďalšie delenie konfliktov

Konflikty vnútorné - k nim dochádza v rámci osobnosti. To znamená, že na príčine sú vnútorné motívy, pudy, morálka atď.
Konflikty vonkajšie - dochádza k nim pri strete dvoch alebo viac jedincov, resp. aj pri strete pracovných kolektívov

Aké osobnosti prispievajú k vzniku deštruktívneho konfliktu

sú to labilní, náladoví a vzťahovační jedinci
agresívni, dominantní jedinci a egocentrici
nevyrovnaní a psychopatickí jedinci

3 Záver

Snažil som sa rozčleniť problematiku morálky na pracovisku. Písal som to jednoduchým štýlom, aby práca bola jasná a zrozumiteľná každému. Chcem, aby si každý našiel tú oblasť, v ktorej by sa rád zlepšil, aby sa ľudia k sebe naučili správať úctivo a bezkonfliktne.

Uvedomujem si, že v dnešnej uponáhľanej a pretechnizovanej dobe je to oveľa ťažšie ako v minulosti, ale snažme sa vrátiť pokoj a úctu do našich pracovísk, aby sme si navzájom skvalitňovali náš život. Často si ani neuvedomujeme, akú má pre nás hodnotu a ničíme si ho každou minútou v strese a každou sekundou v konfliktoch, ktoré ani nemuseli vzniknúť.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk