1 Úvod
Túto tému som si vybral pre jej rôznorodosť. Dalo by sa napísať mnoho, no vybral som tie najznámejšie veci a vložil som ich do práce. Ľudia by mali vedieť čo sa patrí a čo nie. Chcel by som poukázať na spoluprácu vo firmách, na vytváranie pracovných vzťahov, na tvorbu stresu v nekvalitnom prostredí a celkovo na dve tváre konfliktu. Odpovede ani riešenia si netrúfam komplexne spracovať, budem sa snažiť len naviesť, načrtnúť riešenia.
2 Morálka na pracovisku
2.1 Všeobecne
K morálke na pracovisku patrí správanie sa navonok, vystupovanie, prejav, stres, vzťahy na pracovisku a tak ďalej . Dôležité je vedieť spolupracovať v kolektíve. Pri nesprávnej spolupráci dochádza často ku konfliktným a stresujúcim situáciám.
2.2 Stres
"Mám toľko práce a tak málo času. Túto úlohu chcem urobiť mimoriadne dobre a stále zvonia telefóny, kolegovia sa ma stále niečo vypytujú." Ak sa často dostávate do takýchto situácií a máte pocit, že vám situácia prerastá cez hlavu, môžete sa dostať do stresu. Každý však reaguje na pracovné požiadavky aj na pôsobenie vonkajších faktorov inak - odolnosť voči stresu závisí napríklad od náročnosti práce, pracovných vzťahov, zdravotného stavu, ale aj od záujmu o prácu. Ani naša odolnosť voči stresu nemusí byť stále rovnaká.
Podľa odborníkov je určitá miera stresu pre nás stimulujúca - je dokázané, že nedostatok podnetov môže byť rovnako stresujúci ako primerane náročná práca. Krátkodobý stres môže človeka motivovať k vyššiemu výkonu, ale dlhodobý stres má škodlivé účinky. Môže spôsobiť problémy s bezpečnosťou, depresie, vyhorenie, srdcové ťažkosti.
Podľa štúdie, ktorú z materiálov Ministerstva práce Nového Zélandu prevzalo Stredisko pre štúdium rodiny je však zlé, keď sa váš "osobný zásobník" rýchlejšie vyprázdňuje ako sa dopĺňa. Zaujímavá práca, uspokojivé vzťahy, dobré zdravie a rodinné pomery ho napĺňajú, zložité pracovné podmienky, konflikty v práci, emocionálne vyčerpávajúca práca, nadbytok (alebo nedostatok) práce a problémy doma ho vyprázdňujú. Aby človek nepodľahol stresu, je potrebné udržiavať rovnováhu medzi týmito faktormi.
Stresovaný človek sa môže stať úzkostlivým, podráždeným, depresívnym strácať sebadôveru, mať horšie vzťahy s kolegami a pracovné výsledky. Prieskumy ukazujú, že v organizácii, kde vládne stres, je nízka morálka práce a zlé pracovné vzťahy, nízka produktivita a kvalita práce, veľa zranení a veľa sťažností od zákazníkov.
Psychológ Roland Geisselhart vo svojej knižke Zvíťazte nad stresom píše, že záleží na postoji každého jednotlivca, ako rýchlo a ako výrazne začne (alebo nezačne) trpieť stresom. Podľa Geisselharta škodí tlak a záťaž viac tým ľuďom, ktorí sú extrémne ctižiadostiví a orientovaní na konkurenčný boj. Lepšie sú na tom tí ľudia, ktorí sa dokážu vyvarovať premrštených predstáv a nárokov.
"Kariérizmus ako črta totiž nemusí nevyhnutne viesť k úspešnej kariére," hovorí psychologička Brigita Trimajová. "Ak človek nemá dostatočné schopnosti a extrémne túži po úspechu, väčšinou sa menej pozerá na ostatné hodnoty, a preto neinvestuje napríklad do nezištného vytvárania priateľských vzťahov. A keď sa dostane do krízovej situácie nemá zázemie." Sú samozrejme situácie, keď musíte viac pracovať a priatelia aj koníčky idú bokom, ale nesmie to trvať príliš dlho. "Keď napríklad nastúpite do nového zamestnania a potrebujte sa dobre uviesť, môžete nejaký čas pracovať viac, ale treba si vedieť ustrážiť istú hranicu," radí Trimajová.
Dôležité je tiež vytvárať si pre zvládnutie záťažových situácií nové stratégie, nestanovovať si príliš náročné ciele a naučiť sa uplatňovať techniky na odbúravanie stresu.
2.2.1 Príčiny zbytočného stresu na pracovisku
- prísne pracovné postupy - neumožňujú ľuďom robiť vlastné rozhodnutia pri každodenných problémoch, s ktorými sa stretávajú na pracovisku
- slabá komunikácia
- návrhy a požiadavky sú zamietnuté bez rozmýšľania
- nejasnosť vo funkciách alebo úlohách (zamestnanec nevie, čo je jeho povinnosť)
- neurčitosť alebo stagnácia v kariére
- nezrovnalosť medzi kvalifikáciou a schopnosťami a nárokmi práce
- nedostatočné ohodnotenie
- malá možnosť podieľať sa na rozhodovaní
- slabé vzťahy so spolupracovníkmi
- konflikty a násilie na pracovisku
- požiadavky práce si odporujú s rodinným životom
- druhá práca
- nedostatočne rôznorodá práca, rozkúskovaná alebo zdĺhavá práca
- nedostatočná alebo nadmerná pracovná náplň
- časový tlak
2.2.2 Rozdelenie prác podľa stresu
V nasledujúcom rozdelení sú uvedené štyri kategórie práce, z ktorých si každá vyžaduje rozdielny prístup a spôsob ako nakladať so stresom.
- zdravá práca - práca, ktorá teší, je zaujímavá a stimulujúca, s rôznorodými úlohami a osobným riadením spôsobu jej vykonávania
- "samovyrábanie" stresu z práce - niektorí ľudia si sami vytvárajú stres na pracovisku, napríklad odmietajú požiadať o pomoc pri plnení úloh alebo odmietajú rozumné zmeny
- zle organizovaná práca - nemá znaky prirodzene stresujúcej práce, ale v dôsledku zlej organizácie jej vykonanie trvá podstatne dlhší čas
- prirodzene stresujúca práca - tento typ práce si vyžaduje veľké emocionálne vypätie, intenzívnu, dlhodobú koncentráciu alebo má závažné dôsledky v prípade zlyhania pracovníka
2.3 Vzťahy na pracovisku
V našom európskom časopriestore sa láske na pracovisku darí vcelku slušne. Sexuálne iskrenie si pochvaľuje väčšina žien, núti ich to upravovať sa, prispôsobovať sa tempu a trendu podniku, nezaháľať, aby si ich muži mali prečo všímať. Čisto ženský kolektív by ich unudil. Na rôznych spoločenských stretnutiach nenamietajú nič ani proti sexu na pár dní, či na jednu noc. Utužuje to kolektív a dá sa pritom vybaviť vyšší plat.
Mnohé si pochvaľujú vzťah s kolegom. Aspoň ho majú pod kontrolou. Vlezlé dotyky šéfa neberú ako tragédiu, aspoň sa tešia jeho priazni a môžu vytrieť kocúra nepríjemnej kolegyni. Pre spravodlivosť treba poznamenať, že hrôzu zo vzťahov na pracovisku nemajú ani Nemci, Holanďania, Poliaci, Francúzi, Severania, pretože veria, že utužujú vzťahy a zlepšujú komunikáciu. V Amerike samozrejme sú nepovolené a podliehajú zákonu o sexuálnom harašení. V Japonsku sú vzťahy na pracovisku zakázané už v pracovných zmluvách. Možno preto tak často páchajú Japonci samovraždy.
Zmluvne zakázaná láska musí byť hrozné utrpenie. Kým sa psychológovia a sociológovia dohadujú či takéto vzťahy viac škodia, alebo obohacujú firemný život, Slovenky milujú svojich kolegov, šéfov a riaditeľov.
Ak si myslíte, že je jednoznačne možné povedať, či vzťahy na pracovisku podporujú, alebo tlmia pracovnú morálku, mýlite sa. Závisí to od mnohých okolností. Hlavným kritériom by mala byť morálka. Určite nikto nemôže nič namietať proti láske dvoch slobodných ľudí, ale ak si šéf vynucuje sex z pozície svojho postavenia, niečo na tom nesedí. A tajné lásky, či sex na pracovnom stole? Každý sme iný, za to už pracovisko nemôže. Keby to „hriešnici“ nerobili tu, robili by to pri športe, v hoteli, či inde. Keďže sme národ pracovitý, je jasné, že náhradný sex sa sťahuje z kaviarní a lesov na pracoviská. Za starého režimu sme sa mohli sťažovať na ROH, keď nám manžela zviedla sekretárka, dnes si to s ním musíme vybaviť doma.