1 Úvod

Pre túto tému som sa rozhodol, pretože ma hneď ako prvá zaujala. Myslím si, že základné ľudské práva je potrebné si pripomínať a vážiť si ich dodržiavanie. Nie všade vo svete to tak je, preto by som rád rozobral práve túto tematiku. Zameral by som sa pritom na jednotlivé práva a slobody. Dodržiavanie týchto práv v demokratických i nedemokratických krajinách. Najviac by som sa chcel venovať základnému ľudskému právu – právu na život.

2 Základné ľudské práva

2.1 Všeobecne

V našej ústave sa píše, že každý má spôsobilosť na práva. Malo by to tak byť. Je pravda, že u nás ešte nemusíme byť ani narodení a už máme svoje práva. Plod v bruchu matky už má právo na život. Hneď ako sa narodíme, pribúdajú nám ďalšie. A to právo nedotknuteľnosti osoby a jej súkromia, zaručuje sa osobná sloboda, každý máme právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, máme právo vlastniť majetok atď. Je tomu ale všade tak? Určite nie. Stále existujú krajiny, kde takýto právny systém nemajú, ľudia sú utláčaní, nútení do nechcených prác, nechcených projektov. Od tohto sa potom odvíja všetka tá zlosť a hnev na svete. Ľudia, ktorí sú pod nátlakom väčšinou pripúšťajú zlo alebo sú nútení toto zlo páchať. Ľudia, ktorých niekto „vlastní“ ako otrokov, ľudia s minimálnou šancou na pekný život, minimálnou nádejou pre lepší život ich detí.
Svet je veľmi veľký a tak ako existujú demokratické krajiny existuje ešte množstvo krajín s inými systémami. Prevažne horšími. Ľudia si to uvedomujú, rozprávajú o tom, hlásajú neprávosti ale tak ako sú rôznorodé národy tak sa aj ich myšlienky rôznia. Vznikajú síce všakovaké organizácie, podporné fondy a nadácie ale stačí to? Môžeme si povedať, že sme dosť pomohli? Kým nenastane v tých krajinách zvrat a nepríde iný systém, myslím že to veľmi nepomôže. A určite to nie je také jednoduché. Ja si to už nepamätám ale moji starí rodičia a rodičia niečo podobné zažili a sú radi, že dnes žijeme v demokratickej krajine so svojim právnym systémom, ústavou a zaručenými slobodami.

2.2 Právo na život

Najzákladnejšie právo aké môže mať a mal by mať každý človek je určite práve právo na život. Ak sa povie pojem „právo na život“ mnohí si to predstavujú veľmi jednoducho a jednotvárne, niektorí trochu pouvažujú iní sa tým živia. Problematika práva na život nie je tak jednoduchá ako si ľudia myslia. Narodíme sa, žijeme. Najskôr nás vychovávajú rodičia, neskôr sa musíme o seba postarať sami, potom vychovať našich potomkov. Aké jednoduché. Kým sa to nezamotá. Lebo právo na život zahŕňa ďalšie problémy. Medzi nimi sa nachádzajú prerušenie tehotenstva či trest smrti.

2.2.1 Prerušenie tehotenstva

Ľudia sa hádajú čo je správne. Žena zistí že je tehotná, povie to partnerovi a nastávajú životné situácie, rozhodnutia. Potrat alebo nechcené dieťa? Každý má právo na život. Aj počaté dieťa. Nezabúdajme na to, že život každého z nás začal naším počatím, keď sme sa z jednej bunky, oplodneného ľudského vajíčka, vyvinuli až do súčasnej podoby, vzdávajúc vďaku svojim mamám a otcom za to, že nám dali šancu žiť. Podľa preambuly Deklarácie práv dieťaťa a Dohovoru o právach dieťaťa „dieťa z dôvodu svojej fyzickej a duševnej nezrelosti potrebuje osobitné záruky a starostlivosť, vrátane primeranej právnej ochrany, pred i po narodení”, podľa Listiny základných práv a slobôd i Ústavy Slovenskej republiky je „ľudský život hodný ochrany už pred narodením”. Každá ľudská bytosť je od momentu počatia po smrť rovná v dôstojnosti a právach. Od momentu počatia má každý právo na právnu ochranu. Prijímanie právnych predpisov i všetko konanie i nekonanie má slúžiť v prospech záujmov a práv počatého dieťaťa. Áno napísané to je, ale deje sa to všade vo svete? Dodržiavajú sa práva detí? Narodených či ešte nenarodených? Ostaňme práve pri tých nenarodených.