Takzvaný nasciturus, čiže počatý plod má taktiež svoje práva. „Nasciturus pro iam nato habetur, quotiens de commodo eius agitur” - narodiť sa majúci (počatý) sa má pokladať za už narodeného, kedykoľvek ide o jeho prospech. Je to tak v Ústave Slovenskej republiky nenarodené dieťa má všetky práva ako dieťa narodené. Vyberieme aspoň niektoré. Má právo na ochranu zdravia, právo na zachovanie telesnej, genetickej a duševnej nedotknuteľnosti, právo na ochranu pred vykonávaním overovania medicínskych poznatkov na človeku, právo na ochranu pred využitím svojich orgánov a tkanív na transplantácie, na ochranu pred klonovaním. Počaté dieťa má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti aj po smrti. Práve toto nenarodené dieťa ma taktiež spôsobilosť na práva. Právo na náhradu škody, v prípade ak mu bola spôsobená ujma na zdraví. Má právo dediť, právo byť obdarované a iné ďalšie práva. Z tohto nám plynie, že nenarodené dieťa právne považujeme za dieťa narodené či jednoducho ľudskú bytosť. Vezmime si napríklad situáciu, rodičia nešťastnou náhodou zahynú, zachráni sa iba dieťa (či už narodené alebo ho zachránia doktori) a čo potom? Otec bol bohatý podnikateľ, matka nemusela pracovať a dieťa by aj napriek tomu nemalo ani korunu. Právo mu zabezpečilo dediť po rodičoch. Aj keď nemá otca či matku, rodičia mu zabezpečili dôstojný život a má akú takú istotu, že neskončí v niektorom z detských domovov a potom na ulici.
Dieťa dostalo šancu, šancu akú majú iné deti s rodičmi. Či už mu peniaze pomôžu alebo ho dovedú do skazy, je len a len jeho vec. Právo na život má každý! Argument mladých ľudí, že ho nechcú a pôjdu na potrat lebo ho nebudú mať z čoho uživiť sa zamieta. „Budem kradnúť rožky v obchode“, povedala raz jedna žena, dnes už matka, „aby som ho uživila“. Áno matka urobí pre svoje dieťa všetko. Nechcené dieťa by nemalo existovať ani ako pojem. A ak je dieťa splodené z „hlúposti“ mladých ľudí, musia brať plnú zodpovednosť za jeho výchovu nielen po materiálnej ale taktiež po duševnej stránke. Dnes existuje množstvo organizácií ochotných pomôcť ľuďom v núdzi. I keď výchova dieťaťa nie je ľahká, matka by si istotne do smrti vyčítala, keby si dala vziať to svoje.
2.2.2 Trest smrti
Veľa názorov, množstvo rôznych pohľadov. Je to správne? Nie je? Niekde ide o bežnú vec, inde zasa o nemysliteľnú. Koľko má človek v živote šancí? Tri, päť, desať? Ďalšia zaujímavá otázka. Nie je ale šanca ako šanca. Keď sa mladí pohádajú, rozídu zasa dajú dokopy, v takom prípade môžeme mať šancí aj desať či viac. Vtedy závisí od ľudí, charakteru. Ale ak nejaký človek vezme život inému, prípadne viacerým, dá sa hovoriť o ďalšej šanci? Alebo je správne posadiť takéhoto človeka hneď na elektrické kreslo prípadne mu pichnúť smrtiacu látku? Mnoho krajín, mnoho iných praktík.
Človeka, ktorý neúmyselne ublíži inému človeku, predsa nemožno súdiť rovnako ako niekoho, kto chladnokrvne zabíja. Sú to dve úplne odlišné situácie. Ten ktorý za to nemôže, nemôže teda dostať trest smrti ani v krajine, kde je to povolené. Ten kto vezme život s jasným úmyslom „zabiť“ musí byť potrestaný. No zasa nie je trest ako trest. Odsedieť si celý život za mrežami, pri takomto pomyslení, nič pekné. Umrieť? Možno by to bolo pre niekoho lepšie. Môžeme ale my ľudia rozhodovať o Božích plánoch? Každá ľudská bytosť, každý človek na zemi je súčasťou Božieho plánu a nikto okrem Boha nemá právo siahnuť niekomu na život. Trest smrti by nemal byť nikde na svete. A je jedno akého činu sa ľudia dopustili. Zabil? S úmyslom? Bez neho? Odsúdiť áno ale prečo práve trest smrti. Je to všetko iba na Pánovi, či dá takémuto človeku šancu polepšiť sa, napraviť svoj čin. Boh má pre každého z nás spravodlivý meter a každému pripraví čo si zaslúži. Neriešme preto otázku trestu smrti v tejto rovine, radšej sa zamerajme na iné oveľa dôležitejšie otázky pre ľudstvo.
2.3 Ďalšie základné ľudské práva
Ďalšie ľudské práva sa týkajú ochrany osoby, jej majetku, ľudskej dôstojnosti a ďalších činností alebo vecí, na ktoré sme v našej krajine zvyknutí.
Ochrana, nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia a taktiež osobná sloboda je v našom štáte zaručená ústavou. Samozrejme existuje veľa typov ľudí a sú medzi nimi aj takí, ktorým poriadok, právo a sloboda nič nehovorí. Denne počúvame v televízií či rozhlase krvavé správy, bitky, roztržky a iba občas počujeme peknú správu plnú lásky a súdržnosti medzi ľuďmi.
Ďalším právom, bez ktorého by bol život asi iba v duchovnej rovine je právo vlastniť majetok. Dnes si život bez majetku vie predstaviť iba málokto. No nie je celkom správne, ak by sa náš život mal zakladať iba na materiálnych statkoch. Častokrát sa uzavrieme do seba, stačí nám televízor a strecha nad hlavou. Zabúdame pritom na fantastických ľudí okolo nás. Našich známych, priateľov. Netreba ich preto zanedbávať odpoveďou: „Nemám čas.“ Ale je potrebné, aby sme sa v tak uponáhľanom svete ako je ten náš našli spolu s nimi a strávili aspoň jeden deň v týždni relaxom, výletom či prechádzkou do prírody. Veď práve prírodu nám stvoril náš Stvoriteľ na odreagovanie sa od ustavičného zhonu a načerpanie nových síl.
Ostáva mi spomenúť ďalšie práva a slobody, ktoré sú ale už iba v čisto materiálnej forme a pôsobia tak „pracovne“. Je to sloboda prejavu, petičné právo, právo zhromažďovať sa a ďalšie kultúrne práva. Sú tiež neoddeliteľnou časťou nášho života, ale myslím, že nie sú až tak dôležité pre spokojný život ako tie, ktoré už boli spomínané.
3 Záver
Vo svojej práci som sa snažil ozrejmiť problematiku práv ľudí v demokraticky založených i nedemokratických krajinách. Rozobral som právo na život, práva nenarodeného dieťaťa, nakladanie ľudí so životom a s Božím plánom.
Som si vedomý, že o tejto problematike ja ako jednotlivec môžem najskôr iba rozprávať a ozrejmiť druhým ľuďom pohľad na trošku iný svet, ale je potrebné, aby vznikali pomocné organizácie pre ľudí bez základných ľudských práv. Aby sa im podarilo tak ako nám vymaniť sa zo sveta beznádeje a začať lepšie žiť.
Veď preto nás aj Boh stvoril. Aby sme si navzájom pomáhali.
