Životný cyklus organizácie, podobne ako pri výrobku, je tvorený niekoľkými fázami, ktorými prechádza od svojho vzniku až po zánik, resp. revitalizáciu. Životný cyklus môže byť dlhý alebo krátky. Odrážajú sa v ňom všetky jeho manažérske, výrobné, technologické, právne, etické, ekologické a ekonomické aspekty. Životný cyklus odzrkadľuje kvalitu všetkých týchto aktivít, zrelosť, stabilitu, resp. nestabilitu a tým umožňuje predikovať aj ďalší vývoj.

Životný cyklus organizácie vytvára niekoľko ohraničených fáz, ktorými môže (nemusí) organizácia počas svojej životnosti prechádzať. Základné fázy životného cyklu sú:
- založenie a vznik organizácie,
- rast organizácie,
- stabilizácia organizácie,
- úpadok a revitalizácia organizácie,
- zánik organizácie.

Obdobie medzi vznikom a zánikom nemusí vždy obsahovať všetky fázy životného cyklu, môže napr. prísť ku kríze, resp. zániku skôr, ako organizácia dosiahne stabilizáciu. Na priebeh životného cyklu vplývajú vnútorné a vonkajšie podmienky pre podnikanie, napr. podnikateľská aktivita konkurenčných firiem, fiškálna politika štátu, inovačná politika organizácie, kvalifikácia pracovníkov, nákladovosť logistických činností, nákladovosť transformačného procesu, atď. Životný cyklus vypovedá aj o stupni rozvoja organizácie, jeho postavenia na trhu a tvorí východiskové informácie pre prognózovanie budúcej existencie a vývoja organizácie.

Založenie a vznik organizácie

Pri zakladaní organizácie je idea budúceho podnikateľa či podnikateľov, ktorá sa v procese zakladania overuje prostredníctvom analýzy budúceho trhu, osobnosti zakladateľa, a prostredníctvom disponibilných finančných zdrojov (kapitálu), ktoré si vyžaduje implementácia podnikateľskej idey. Súčasťou analýzje vypracovanie podnikateľského zámeru.

Podnikateľský zámer je zjednodušená stratégia podnikateľa či podnikateľov a spravidla jeho cieľom je:
- Analyzovať východiskový stav v odbore podnikania,
- Ujasniť ďalšie možnosti rozvoja odbytu,
- Dokázať, že sa predpokladané ciele dajú splniť,
- Dokázať, že výsledky podnikania uspokoja potreby podnikateľských subjektov a zákazníkov,
- Podnikateľský zámer je strategickým dokumentom, ktorým sa prezentuje budúci podnikateľ pred predpokladanými budúcimi spoluvlastníkmi, bankou, manažérmi, ale aj budúcimi zákazníkmi. Je súčasne aj propagačným materiálom, preto by mal byť príťažlivo spracovaný, aby reprezentoval dokument, ktorý by vytváral imidž u zákazníka, aby bol presvedčivým pre možnosť získania dotácie, úveru, kapitálovej spoluúčasti a pod.
- Súčasťou fázy zakladania a vzniku organizácie je aj rozhodovací proces o organizačno-právnej forme, v ktorom sa využívajú výsledky analýz zakladania organizácie.

Problematiku potrebnej výšky vlastného kapitálu, možnosti získania úveru, dotácií, rozdelenie podnikateľského rizika, spôsoby delenia zisku a pod., je treba riešiť tak, ako je uvedené v Obchodnom zákonníku. Organizácia vzniká zápisom do obchodného registra.

Rast organizácie

Fáza rastu by mala nasledovať po fáze zakladania a vzniku organizácie. Jej priebeh by mal byť orientovaný tak, aby sa dosiahol čo najskôr bod rovnováhy medzi príjmami a výdavkami. Príjmová krivka by mala mať čo najstrmší priebeh, aby čo najskôr preťala krivku výdavkov, kde vzniká bod rovnováhy – prah zisku. Od prahu zisku sa otvára zóna prebytku, v ktorej príjmy organizácie prevyšujú výdavky a hospodárskym výsledkom je zisk. Fáza rastu je ukončená v tom úspešne presadzuje na trhu a tým si vytvára podmienky pre svoj rast. Rast organizácie môže byť interný a externý.

Pri internom raste organizácie ide o čo najúčinnejšie využívanie výrobných faktorov, ktoré sme vložili do firmy pri jej zakladaní (personál, pozemky, budovy, stroje a zariadenia, zásoby a pod.). Účinné využívanie majetku a personálu vedie k zvyšovaniu objemu výroby, k diverzifikácii výrobkov, k zvýšeniu odbytu existujúcich výrobkov na existujúcom trhu. Treba však neustále hľadať ďalšie možnosti zavedenia nových, resp. inovovaných výrobkov pre súčasné, ale i nové trhy.

Externý rast organizácie je rast vyvolaný buď získaním externých (cudzích) zdrojov, napr. prijatie ďalšieho spoločníka, alebo fúziou – splynutím s ďalšou organizáciou; alebo formou Joint-venture ako dohoda o spoločnom podnikaní vo vymedzených oblastiach a pod.

Rast a dynamika rastu organizácie sa prejavuje v kvantitatívnej, ale aj v kvalitatívnej stránke. Kvantitatívna stránka rastu sa prejavuje vo zvýšení obratu, počtu zamestnancov, vo zväčšení majetku a pod. Kvalitatívnou stránkou rastu je prosperita organizácie – nachádza sa za prahom zisku v zóne prebytku. Prosperujúca organizácia je vtedy, ak jej rastie obrat, ak je trhový podiel stabilný, resp. stúpa, ceny výrobkov a náklady sú stabilizované, resp. ceny stúpajú, náklady klesajú, zisk má vzostupnú tendenciu, atď. Aby sa organizácia udržala vo fáze rastu a plynule sa dostala do fázy stabilizácie, je potrebné rozvíjať ďalšie podnikateľské aktivity, napr.:
-uskutočňuje dôslednú analýzu trhu a volí vhodnú cenovú stratégiu,
-zvyšuje kvalitu výrobkov a zavádza nové – inovované výrobky na trh,
-realizuje viaceré podporné aktivity predaja.

Prosperujúca organizácia vo fáze rastu by si mala vytvárať predpoklady pre prechod do fázy stabilizácie. Už vo fáze rastu sa však môže prejaviť viacero druhov kríz, ktoré môžu spôsobiť predčasný zánik organizácie. Závislosť veľkosti a veku organizácie sa znázorňuje diagramom Howarda Grosiera. V diagrame ide o vzťah veku a veľkosti organizácie, súčasne sa však identifikujú najčastejšie príčiny kríz, ktoré môžu spôsobiť prerušenie spojitosti rastu a naznačujú sa spôsoby ich prekonania.

Stabilizácia prosperujúcej organizácie

Väčšina organizácií dosiahne fázu zrelosti, stability po fáze rastu. Niektoré zostávajú dlhšie stabilné, iné rýchlo zostarnú, ale vyskytujú sa aj prípady, keď organizácie zažijú oživenie ako ďalšiu fázu životného cyklu, napr. získaním nových trhov a tým rastu trhového podielu. Trhový podiel je jedným z najdôležitejších činiteľov, ktorý ovplyvňuje pozíciu organizácie v konkurenčnom prostredí.

Pozíciu organizácie v konkurenčnom prostredí môžeme charakterizovať ako:
-dominujúca pozícia sa vyskytuje spravidla u monopolov, alebo v silne chránenej technologicky vedúcej pozícii,
-silná pozícia je charakterizovaná pre silné organizácie, ktoré si môžu vytvárať stratégie nezávisle od konkurentov,
-vhodná pozícia organizácie vzniká v značne rozčlenenom odvetví a nevyskytuje sa v ňom žiaden mimoriadne ekonomicky silný konkurent,
-stála pozícia je vlastná organizácii špecializovanej na užší trhový segment v rámci výrobkovej, trhovej alebo geografickej špecializácie,
-slabá pozícia je vyvolaná ekonomicky silnou konkurenciou, ktorej slabí konkurenti nedokážu čeliť. Slabá pozícia organizácie na trhu spravidla vyvoláva ukončenie fázy stabilizácie a príchod sanácie – revitalizácie – úpadku.

Zánik organizácie

Transformácia a fúzia organizácií sú takým spôsobom záchrany organizácie, ktorého dôsledkom je síce právny a formálny zánik, nie však materiálny zánik. Pri transformácii sa organizácia mení na inú právnu formu, alebo sa rozdeľuje na viacero organizácií. Ak ide o obchodnú spoločnosť, transformácia je sprevádzaná výmazom z obchodného registra a novým zápisom, či zápismi viacerých obchodných spoločností. Pri transformácii jednej organizácie na inú bez materiálnej likvidácie prechádza majetok, záväzky, často aj obchodné meno na inú organizáciu. Pre účely transformácie sa taktiež vypracováva transformačný projekt. Jeho súčasťou je inventarizácia majetku a účtovná uzávierka, ktorú overuje audítor.

Fúzia je spôsob záchrany, keď organizácia v úpadku splýva s ďalšou organizáciou. Aj v tomto prípade ide o formálny zánik organizácie, avšak bez likvidácie.
Úplný zánik organizácie má však podobu nielen formálneho zániku, ale aj materiálneho zániku, keď sa úplne končí jeho podnikateľská aktivita.

Materiálne organizácia zaniká najmä z nasledovných príčin:
-uplynutím doby, na ktorú bola založená,
-splnením cieľa, na ktorý bola založená,
-dobrovoľným rozhodnutím podnikateľa,
-úmrtím podnikateľa,
-súdnym rozdhodnutím,
-preventívnou likvidáciou,
-núteným rozhodnutím, na základe Zákona o konkurze a vyrovnaní č. 122/1993 Z.z.

Preventívna likvidácia organizácie sa uskutočňuje z podnetu vlastníka (vlastníkov) ako prevencia voči nadmernému zadĺženiu, až bankrotu. Ak po preventívnej likvidácii zostane majiteľovi priemerný likvidačný zostatok, organizácia nemusí materiálne zaniknúť.

Zánik organizácie na základe núteného rozhodnutia podľa Zákona o konkurze a vyrovnaní upravujú dva základné spôsoby zániku organizácií súdnou cestou:

1)ak je dlžník vo finančnom úpadku, má veriteľov a nie je schopný dlhší čas plniť svoje záväzky, cieľom konkurzu je dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov z úpadcovho majetku (po vyhlásení konkurzu úpadca stráca právo voľne disponovať s majetkom),

2)ak ešte nebolo vydané rozvrhové uznesenie súdu, úpadca môže uviesť súdu návrh, aké vyrovanie ponúka svojim veriteľom (ak veritelia príjmu ponúkajú formu vyrovnania, súd vyrovnanie potvrdí).

Veľmi významnú úlohu konkurencieschopnosti životného cyklu výroby a výrobku zohrávajú ekologické aktivity.