Európske spoločenstvá:
Tvoria ho všetky 3 Európske spoločenstvá a európ. inštitucionálny systém.
Obsahom prvého piliera sú najmä 4 základné slobody:
- voľný pohyb tovaru
- voľný pohyb osôb
- slobodné poskytovanie služieb
- voľný pohyb kapitálu
1. Voľný pohyb tovaru:
Jednou zo základných slobôd a najväčším úspechom projektu jednotného trhu je odstránenie prekážok voľného pohybu tovaru. Mechanizmus trhu sa vzťahuje na komerčnú činnosť, ktorej cieľom je predaj výrobkov. Vnútorný trh vychádza z predpokladu, že tovar, s ktorým sa obchoduje na území jedného štátu, sa môže predávať i v ostatných členských štátoch únie. Na zabezpečenie voľného pohybu tovaru v rámci jednotného trhu bolo nevyhnutné odstrániť všetky tarifné (clá a platby) a netarifné (dovoz. kvóty, administratívne) prekážky. V súčasnosti môžu firmy ponúkať svoje výrobky a služby kdekoľvek v EÚ bez prekážok. Spotrebitelia môžu tovar nakupovať v inom členskom štáte a dopravovať ho späť do svojich domovských krajín bez dodatočného cla a colných formalít.
2. Voľný pohyb osôb:
Ihneď po vstupe do EÚ budú mať občania nových členských krajín zaručené právo voľného pohybu po celej EÚ.
Po vstupe do únie budú môcť voľne cestovať, alebo usadiť sa v inom členskom štáte, študovať alebo pracovať vo výskume, podnikať alebo poskytovať služby. Na občanov nových členských štátov sa bude vzťahovať tzv. preferenčné pravidlo – zamestnávatelia ich budú musieť uprednostniť pred inými cudzincami.
Sloboda pohybu osôb v širšom zmysle je chápaná aj ako výkon pracovných alebo ekonomických činnosti na voľnom trhu pracovných síl.
3. Slobodné poskytovanie služieb:
V zmluve o ES sa zakladá povinnosť členských štátov odstrániť všetky obmedzenia, ktoré bránia voľnému pohybu služieb. Za služby sa považujú aktivity vykonávané zárobkovo činnými osobami, priemyselnými, poľnohospodárskými subjektami, či subjektami vykonávajúcimi slobodné povolanie. Voľný pohyb služieb umožňuje občanom EÚ vykonávať služby cez hranice členských štátov EÚ bez obmedzení opierajúcich sa o národnosť. Subjekt domovského štátu teda nesmie mať privilegované právo oproti zahraničnému subjektu. Voľný pohyb služieb je teda založený na hospodárskej súťaži.
4. Voľný pohyb kapitálu:
Jednotný ekonomický priestor je determinovaný aj spoločným trhom kapitálu a finančných služieb, čo znamená väčší priestor pre ponuku kapitálu, nižšie sadzby, dokonalejšiu konkurenciu a zdokonalenú alokáciu kapitálu. Európsky občania a firmy majú voľný prístup k finančným službám vo všetkých členských štátoch (bankové vklady, úvery…) Existujú spoločné opatrenia proti daňovým únikom a proti praniu špinavých peňazí. Banky, ktoré majú povolenie podnikať v jednej členskej krajine, môžu ponúkať svoje služby v priestore celej EÚ, čím sa zvyšuje rôznorodosť dostupných finančných služieb a v niektorých prípadoch sú poskytované služby lacnejšie.
Od polovice r. 1994 existuje i jednotný poisťovací trh – poisťovne môžu svoje služby predávať v priestore celej EÚ a dozerajú na ne orgány v ich domovskej krajine.
CESTA SR DO EU
Jedným z hlavných cieľov Slovenska už po jeho vzniku v roku 1993 bolo aj nadviazanie vzťahov s EU. Vzťahy medzi bývalým Česko-Slovenskom a EU vyvrcholili 16.12.1991, keď sa podpísala dohoda medzi EU a ČSFR . Táto dohoda však neprešla ratifikačným procesom pretože tým že sa Česko-slovensko rozdelilo, bola dohoda bezpredmetná. A preto sa dohoda odznova sformulovala na dve samostatné dohody s ČR a SR, ktoré boli podpísané 4.10.1993.
V júni 1995 podalo Slovensko, na zasadnutí Európskej rady, oficiálne prihlášku na členstvo v EU.
6.11.1998 sa predseda novej vlády Mikuláš Dzurinda stretol s predsedom Európskej komisie Jasquesom Santerom aby s ním rokoval o prioritách slovenskej zahraničnej politiky.
Hodnotiaca správa ktorú v roku 1999 vydala Európska komisia, bola na rozdiel od prvej správy pre Slovensko priaznivá. Pretože v nej doporučovala začať prístupové rokovania so Slovenskom.
Vo februári 2000 sa začali prvé vstupné rozhovory medzi EÚ a Bulharskom, Litvou, Lotyšskom, Maltou, Rumunskom a Slovenskom.
V decembri 2002 Európska rada v Kodani ukončila prvé prístupové rokovania s kandidátmi, aj so Slovenskom.
V apríli 2003 sa podpísala prístupová zmluva v Aténach, čo bol začiatok ratifikačného procesu.
16. – 17. mája 2003 sa na Slovensku konalo referendum o vstupe do EÚ. Väčšina voličov sa vyslovila za vstup krajiny do únie.
máj 2004 – vstup Slovenska a ďalších deviatich krajín do EÚ.
