Uvažovať o vertikálnom štruktúrovaní osobnosti má však význam z niekoľkých dôvodov, predovšetkým z dôvodu klinického. Z hľadiska vývoja disponuje osobnosť druhovo určenými vrodenými funkciami. V psychike dospelého kultivovaného človeka sa môžu za určitých okolností uplatniť, alebo neuplatniť i preformované vrodené mechanizmy reagovania súvisiace so základnými pudmi.

Preformované spôsoby reagovania môžu byť funkčne dominantné a môžu prekrývať i význam naučených vzorcov reagovania. Preto má zmysel rozlišovať 2 funkčné vrstvy:

1. preformované vzorce reagovania a
2. naučené vzorce reagovania.

Iné teórie vrstiev používajúce pojmy: pud, vôľa, rozum alebo „endotymný základ“ a „personálna nadstavba“ (Ph. Lersch 1962), ktorými vyjadrujú rôzne vrstvy osobnosti, sú dosť umelé.

1.3 Výchova osobnosti

Osobnosť je integrovaná, organická, dynamická jednota vlastností, ktoré sa prejavujú v prežívaní, správaní...

Štruktúra vlastností osobnosti:

1. aktivačno-motivačné vlastnosti
2. vzťahovo-postojové vlastnosti
3. dynamické vlastnosti osobnosti
4. sebaregulačné
5. výkonové
6. vlastnosti psychických procesov a stavov 1. pudy, potreby, záujmy, motivácia, ašpirácie, ideály Pud - biologicky podmienená dispozícia, súčasť psychofyziologickej dynamiky. Pud je prameňom priania. Pud je nejasný, neuvedomuje si svoj cieľový predmet. pud životný - základ života spočívajúci vo vôli prežiť. Pud života je vlastnosť daná každej podobe života, prejavuje sa v obrane a v reprodukcii života, pôsobí defenzívne, ako aj ofenzívne.

Životný pud je univerzálny a je základnou vlastnosťou tak vedomého, ako aj nevedomého života. Životný pud sa odzrkadľuje v špecifických podobách vedomia - predovšetkým v podobe pudu sebazáchovy a jeho sociálneho variantu - v podobe mocenského pudu a pudu uplatnenia sa. Špecifické podoby životného pudu sa navzájom nevylučujú, hoci môžu vyvolať odlišné situácie. Majú rovnaké ciele, hoci sú na rôznych rovinách spojené s rôznymi vlastnosťami. Životný pud v jeho bazálnych formách predstavujú biologické mechanizmy, ktoré život udržujú v jeho homeostatickej rovnováhe. Na druhej strane zasa predstavuje rovnováhu medzi svojou vnútornou integritou vyčleňujúcou sa zo svojho prostredia a prostredím, od ktorého je celkom závislý. K spomenutým vlastnostiam bazálnej roviny a stojacim ešte mimo vedomia patria automatické a mechanické prostriedky defenzie a agresie (napríklad tŕň a pancier), ktoré majú podrobiť prostredie životným záujmom. Potreba – Woodworth a Schlosenberg (1954) vymedzujú potrebu ako uvedomovanie si nedostatku alebo nadbytku, narušenie rovnováhy, môžu byť biologické a sociálne potreby a na mnohé iné potreby. Sociálne: Maslow – potreba bezpečia, istoty, uznania, spoločenskej prestíže, sebarealizácie... Potreba Snahy človeka na jeho existenciu vytvárajú súbor potrieb a požiadaviek, ktoré vyvolávajú dopyt na trhu. Medzi základné potreby patria fyziologické potreby (jedlo, teplo, pohyb,..) existenčné istoty (bezpečnosti, zdravia, sociálna istoty,.. ) sociálne potreby ( kontakt so skupinami, zodpovednosť) sebarealizácia ( spoluúčasť, zlepšovanie,..) Potreby aktivizujú človeka... Záujem – dlhodobé úsilie venovať sa určitej oblasti. Napr. športové, umelecké záujmy. Koncom 19. storočia sa v psychológii ustálil pojem záujmu, ale nie je snáď iného pojmu, ktorý by bol v psychológii vykladaný tak nejednotne, ako je práve tento pojem. Objekt záujmu sa javí vždy ako významný a záujem je vždy aktívny vzťah. Podľa Lerscha dominuje v zážitkovej štruktúre záujmu snaha poznávať, mať účasť a vedieť. Záujem - v psychlógii sa tento pojem ustálil až koncom 19. storočia a nadobudol potom veľkého významu zvlášť v aplikovanej psychlógii pri výzkume záujmu v oblasti voľby povolania a inde.