1. záujem je stotožňovaný s pojmom schopnosti,
2. záujem je ponímaný ako zložka osobnosti alebo charakteru,
3. záujem je chápaný ako špecifický psychický jav.

Z počiatku bol záujem tiež stotožňovaný s pozornosťou (W. James). S. Lacerbeau (1955) spozoroval v rôznych definíciách záujmu tri prvky:

1. mobilizáciu pozornosti,
2. citový vzťah,
3. snahovú tendenciu.

Množstvo sovietských psychlógov vymedzuje však záujem ako poznávací vzťah. Veľmi rozšírené je operacionalistické pojatie záujmu, ktoré je založené na jeho vonkajších prejavoch a predmetnosti. D. E. Super (1965) rozoznáva štyri typy operacionálnych definícii záujmu:

1. záujmy vyjadrené (záujem je to, čo opýtaný prehlasuje za zaujímavé),
2. záujmy manifestované (záujem je to, čomu človek dáva prednosť, na čom sa podiela atď.),
3. záujmy testované (záujem je to, načo v experimentálnej situácii subjekt upína pozornosť, čo vidí, počuje, čo si zapamätáva a i.),
4. záujmy inventované (záujem je to, čo je štatisticky vyanalyzované z odpovedí subjektu na množstvo položených otázok, ktoré sa týkajú obľuby rôznych činností a predmetu).

Z operacionalistického hľadiska sú dôležitejšie ukazateľné záujmy. Podľa R. B. Cattella (1950) sa dájú rozlišovať tieto indikátory záujmu:

1. preferencie a projekcie v testoch a dotazníkoch,
2. pohotovosť vynaložiť čas, peniaze a námahu, ako i podstúpiť riziko,
3. informovanosť, zbehlosť a zručnosť v určitom obore alebo oblasti činnosti,
4. konfentrácia pozornosti a miera zapamätovania prvkov v určitej oblasti, akcentácia vo vnímaní a zmenšovaní doby voľby pri ponúkanom výbere,
5. afektívne vzrušenie so svojimi fyziologickými korelátmi (frekvencia pulzov, svalové napätie a i.) H. Sloniewska (1959) medzi ukazovateľov záujmu zahrňuje ešte myslenie, diskusiu a rozhovory týkajúce sa predmetu záujmu, čítanie a rôzne ďalšie prejavy svedčiace o zaujatí pozornosti a jej koncentrácii.

Zvlášť dôležitým indikátorom záujmu je obsah čítania, pamäť a pozornosť, zaujímaním sa niečim v praxi, rozhovoroch a i. Všeobecne sa záujem chápe ako motív alebo ako zvláštny prípad snahy.

Motivácia – pojem motivácia pochádza z latinského slova „moveo“ (hýbem) a vyjadruje v psychológii „hybné sily“ chovania alebo jeho príčiny. „Učenie o motivácii sa vzťahuje na všetky také procesy v osobnosti, ktoré robia chovanie ako v obecných, tak i v špecifických situáciách zrozumiteľnými“. Motivácia je objektívne sa dejúci proces, ktorý sa uskutočňuje ako pohyb v neuropsychických štruktúrach individua a má taktiež subjektívnu stránku , Motivácia je prežívaná, čo sa vyjadruje v pojme snahy. Pojem snahy, ktorý vyjadruje prežívanie motivácie ako objektívne sa dejúceho procesu, zahŕňa do svojho rozsahu ďalšie pojmy, ktoré vyjadrujú introspektívne diferencované druhy snaženia ako chcenie, prianie, túžby atď. Motívy sú štrukturálnou základňou motivácie ako procesu, ktorý je príčinou zacieleného chovania.