Osobnosť je organizovaný celok duševného života, ktorý funguje ako systém, tzn., že je to celok častí s rôznymi funkciami, ktoré spolu navzájom súvisia a uskutočňujú spoločný cieľ. Osobnosť je otvorený systém, ktorý funguje v neustálej interakcii s vnútorným prostredím. Absolútne uzavretý sa tento systém nikdy nestane, pretože k novému usporiadaniu vzťahu ku vnútornému prostrediu i k sebe samému dochádza vždy, keď sa vo vzťahoch človek – prostredie niečo mení. Organizmus a prostredie však tvoria relatívne uzavretý, ktorý vďaka zvláštnej povahe sociálneho a kultúrneho prostredia nefunguje už len ako mechanizmus alebo organizmus, ale ako osobnosť, t.j. celkom zvláštny samoregulujúci sa systém prekračujúci oblasť biologickej determinácie a fungujúci taktiež na základe determinácie sociálnej a kultúrnej. Ku štúdiu osobnosti je tak nutné pribrať i hľadisko analyzujúce ďalšie systémy, ktorých súčasťou je človek. Sú to predovšetkým systémy spoločnosti a malých skupín. Sociálni psychológovia študujú také relatívne uzavreté alebo ako píše F. Knobloch (1963), „kvázy - uzavreté“ systémy ako: osobnosť – kultúra a osobnosť – malá skupina. Študujem tak základné vzťahy osobnosti ku spoločenským a sociálnym systémom, dostávame kategóriu vzťahov, v ktorých sa vyčerpáva sociálne – psychologické hľadisko tohto problému: 1. status, 2. pozícia, 3. rola.
Psychologický pohyb v rámci týchto vzťahov sa potom vyčerpáva v kategóriách :
- sociálna percepcia,
- komunikácia,
- motivácia
- postoje
Konečne psychológovia venujú pozornosť 2 základným situáciám osobnosti: 1. situácia v malej skupine a 2. situácia v dave. Právom sa odlišuje od skupinovej situácie dyadická, v ktorej vystupujú len dvaja jedinci.
