Medzinárodné ekonomické inštitúcie

Európska únia

Za začiatok vzniku Európskej únie sa považuje apríl 1951, keď bolo vytvorené v Paríži Európske spoločenstvo pre uhlie a železo (EGKS). Tým sa začala realizovať myšlienka Jeana Monneta vybudovať jednotnú Európu. Základ položilo 6 štátov: Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko a Taliansko. 25. marca 1957 podpísali zakladajúce štáty zmluvu z Ríma, ktorou založili Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a Európske atómové spoločenstvo (Euroatom). V januári 1973 sa EHS rozšírilo o nasledujúcich členov: Dánsko, Írsko a Veľká Británia. V januári 1981 sa Grécko stalo desiatym členským štátom EHS. V januári 1986 vstúpili do EHS Španielsko a Portugalsko. V roku 1986 podpísali vlády členských štátov Jednotný európsky akt, ktorý bol parlamentom schválený. V tejto zmluve sa členské štáty zaväzujú vytvoriť spoločný trh s bezhraničným pohybom osôb, tovaru a služieb. 19. júna 1990 podpísali ministri zahraničných vecí Francúzka, Nemecka a krajín Beneluxu dohodu v Schengene o odstránení colných a pasových kontrol na vzájomných hraniciach a o voľnom pohybe občanov týchto štátov v ich území. Postupne k dohode pristúpili Taliansko, Španielsko, Portugalsko, Grécko a aj neskorší člen, Rakúsko. Vo februári 1992 bola v Maastrichte podpísaná Zmluva o Európskej únii, do platnosti vstúpila 1. novembra 1993. 1. januára 1995 pristúpili do EÚ Fínsko, Rakúsko a Švédsko. Ciele EÚ

- zlepšenie životných a pracovných podmienok obyvateľov EÚ, spolupráca v sociálnej oblasti
- podpora ekonomického rozvoja vytvorením hospodárskej únie bez hraníc a menovej únie zavedením jednotnej meny euro
- stabilné a vyvážené obchodné vzťahy a zaručenie voľnej súťaže
- postupné vyrovnávanie ekonomickej nerovnováhy medzi rôznymi štátmi a regiónmi
- ochrana práv a záujmov členských štátov zavedením ručenia únie
- spolupráca v oblasti práva a vnútornej politiky
- rozširovanie EÚ o nových členov, predovšetkým o štáty strednej a východnej Európy
- pomoc rozvojovým štátom
- zachovanie mieru a slobody jednotnou obrannou politikou

Prostriedky EÚ

- právne normy, jednotné pre všetkých 15 členských štátov
- rozpočet financovaný z vlastných prostriedkov
- organizačný a technický výkonný orgán spoločných orgánov EÚ

Orgány EÚ

Rada Európskej únie sa skladá z 15 členov, ktorých nominujú vlády členských štátov EÚ. Rada rozhoduje a navrhuje zákony. Zloženie rady sa mení podľa aktuálnej tematiky rokovania (napr. zahraničná politika, finančná politika, agrárna politika a pod).

Predsedníctvo v rade sa mení podľa pevne stanového poradia. Európsky parlament má 626 poslancov, je volený v priamych voľbách obyvateľmi štátov EÚ, reprezentuje jednotlivé národy zoskupenia. V jeho zodpovednosti je legislatíva EÚ, schválenie rozpočtu a kontrolné funkcie. Európska komisia pozostáva z 20 nezávislých členov. Komisia navrhuje právne normy, zodpovedá za ich dodržiavanie a robí výkonnú politiku EÚ. Komisári majú presne rozdelené oblasti zodpovednosti. Európsky súdny dvor sa skladá z 15 sudcov, 9 advokátov. Zabezpečuje dodržiavanie práva v spoločnom integračnom procese, urovnáva spory medzi členskými štátmi a posudzuje medzinárodné dohody. Dvor audítorov má 15 členov, kontroluje finančné záležitosti a vykonávanie rozpočtu únie. Európska investičná banka zodpovedá za vyvážený rozvoj bankovej a finančnej sféry únie. Je najväčšou finančnou inštitúciou sveta.
Európsky ombudsman je zodpovedný za sprostredkovanie kontaktu medzi občanmi únie a riadiacimi orgánmi. Vyšetruje sťažnosti občanov EÚ na rozhodnutia a konania orgánov.

Európske združenie voľného obchodu

V roku 1959 Veľká Británia spolu s ďalšími šiestimi štátmi založila Európske združenie voľného obchodu (EZVO). Zámerom EZVO bolo vytvorenie pásma voľného obchodu v oblasti obchodu s priemyselným tovarom. Plánovalo sa vzájomné zrušenie ciel a kvantitatívnych obmedzení. Činnosť EZVO sa nevzťahovala na poľnohospodársku produkciu. Krajiny EZVO vybudovali medzi sebou pásmo voľného obchodu k 1.januáru 1967.
Veľká Británia a Dánsko odišli v roku 1973 do EHS, Portugalsko v roku 1986. V súčasnosti má EZVO 4 členské štáty: Island, Lichtenštajnsko, Nórsko, Švajčiarsko.
Od roku 1973 má každá krajina EZVO podpísané s EÚ priemyselné dohody o voľnom obchode. V máji roku 1992 sa podpísala dohoda o Európskom ekonomickom priestore. Mimo Európy vznikli tiež medzinárodné organizácie voľného obchodu:
LAFTA (Latinsko-americké združenie voľného obchodu)
Bola založená 2. mája 1961 Montevidejskou zmluvou štátmi Argentína, Brazília, Chile, Mexiko, Paraguaj, Peru, Uruguaj. K nim sa neskôr pripojili Kolumbia, Ekvádor, Bolívia a Venezuela. V roku 1973 v Caracase bola zmluva pozmenená a 13. augusta 1980 bola LAFTA nahradená Latinsko-americkým integračným združením.

NAFTA (Severoamerická dohoda o voľnom obchode)
Bolo založená 1. januára 1994 štátmi USA, Kanada a Mexiko. Jej cieľom je vytvorenie pásma voľného obchodu. Na jej základe zúčastnené krajiny eliminujú prekážky vzájomného obchodu.

NAFTA vznikla rozšírením dohody o voľnom obchode FTA medzi USA a Kanadou o Mexiko.

Takisto vznikali aj organizácie pre hospodársku spoluprácu:
OEEC (Organizácia pre európsku hospodársku spoluprácu), OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj)
Je medzivládnou organizáciou. Bola vytvorená na základe Konvencie o európskej hospodárskej spolupráci podpísanej členskými štátmi roku 1948. Pôvodne bolo 16 členských štátov – Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Island, Luxembursko, Nórsko, Portugalsko, Rakúsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko, Turecko, Veľká Británia a Nemecko bez sovietskej okupačnej zóny (neskôr SRN a Španielsko). Kanada a USA sa stali pridruženými členmi roku 1950. Cieľom OEEC bolo koordinovať a z európskej strany zabezpečovať realizáciu Marshallovho plánu obnovy Európy. 30. septembra 1961 ju nahradila OECD, ktorej členom je aj Slovensko.