Patriarchálnu rodinu charakterizoval hierarchický princíp: rodine vládol muž, žena mu bola podriadená, deti podliehali obom a okrem toho väčšiemu alebo menšiemu počtu príbuzných, s ktorými žili v spoločnom zväzku.
V otrokárskej spoločnosti, napr. v gréckej rodine- a s nepodstatnými rozdielmi to platí aj pre rímsku rodinu staršej epochy- tvorili deti vlastníctvo hlavy rodiny, ktorá mala nad nimi prakticky neobmedzenú moc a autoritu. Otec-patriarcha mal právomoc rozhodovať aj o tom, či sa dieťa vôbec prijíma do rodiny, alebo sa zavrhne a ponechá svojmu osudu, čo znamenalo zväčša smrť. Ak bolo novorodeniatko telesne chybné alebo znetvorené, stihol ho tento osud s veľkou pravdepodobnosťou, no s istotou, ak išlo o dievča. Rodičia, najmä otec, mali právo rozhodovať o všetkých otázkach týkajúcich sa života detí, zahrnujúc do toho aj otázku o voľbe manželského partnera.
Za feudalizmu sa otcovská moc čiastočne obmedzila, najmä pokiaľ išlo o rozhodovanie o živote a smrti dieťaťa. No aj keď dieťa už netvorilo púhe vlastníctvo, hodnotilo sa ešte stále podľa hospodárskych kritérií. V prípade, že poddaný zomrel bezdetný, prešiel všetok jeho majetok na zemepána. Aby sa tomu predišlo, bolo zvykom, že bezdetní sedliaci požičiavali svoje manželky susedovi, aby im splodil potomka.
Francúzsko, Anglicko a Holandsko považovali prácu detí do štvrtého roku v domácom priemysle a v manufaktúre za celkom prístupnú.
Je zarážajúce, ako dlho sa zachovali primitívne názory na dieťa. Iba posedných 150 rokoch, možno hovoriť o postupnom uplatňovaní sa tých činiteľov a momentov postavení dieťaťa v rodine a vo vzťahoch rodičov a detí, ktoré charakterizujú rodinný život v súčasnosti.
Domov je miesto, kde žijeme, kde sa deti cítia v bezpečí, kde im je dobre, rovnako ako dospelým. K domovu patrí určitá stálosť prostredia, ľudí aj vecí, ktoré nás obklopujú. Každý domov má svoju neopakovateľnú atmosféru, patrí k nemu aj určitá stabilita domáceho režimu. Má svoj vlastný denný program, inú sústavu hodnôt a iný životný štýl. Dobrý domov je jednou z podmienok šťastného detstva a utvárania zdravej osobnosti.
Rodina môže mať viacero podôb:
- základná rodina tvorenú párom a ich deťmi
- rozšírená rodina, do ktorej zahŕňame aj príbuzenstvo
Bánhegyi F.: Sociológia súčasnej rodiny, SPN, Bratislava, 1967 - neúplná rodina, ktorú tvorí jeden z rodičov spolu so svojimi deťmi
V rodine sa učíme základom spoločenského kontaktu. Každá stabilná rodina plní viacero funkcií:
- ekonomickú - odpočinkovú a regeneračnú
- citovú - biologicko- reprodukčnú
- výchovnú
Zrenie jedinca pre manželský rodinný život je dlhodobý a ucelený proces. Môžeme v ňom rozlíšiť tri podstatné stránky:
- fyzickú zrelosť
- duševnú zrelosť
- spoločenskú zrelosť
Medziľudské vzťahy:
Priateľstvo- prostredníctvom priateľov človek uspokojuje svoju prirodzenú potrebu sociálnych kontaktov, formuje svoj názor na okolitý svet i na seba samého. Priateľstvo má teda sebapotvrdzujúcu hodnotu. Obohacuje nás výmenou skúseností a vedie k bohatšiemu rozvoju života. To je podnecujúca hodnota priateľstva. Priateľmi sú ľudia, ktorí si dokážu nezištne pomáhať. V tom je tzv. utilitárna hodnota priateľstva. Priateľstvá všeobecne majú významnú úlohu v heterosexuálnom vývine jedinca. Skôr ako sa u človeka prebudí záujem o konkrétneho predstaviteľa druhého pohlavia, prežívajú pubescenti erotické predstavy vo fantázii. V trinástom až štrnástom roku sa však záujem presúva do reálneho sveta. Dievčatá a chlapci si začínajú viac všímať jeden druhého a navzájom sa stretávať. Táto stretávacia aktivita je pre mladých ľudí dôležitou súčasťou ich heterosexuálneho vývinu.
Vývin partnerského vzťahu sa začína zoznámením dvoch ľudí, známosť môže prerásť do priateľstva. Môže sa však ďalej vyvíjať, hovoríme, že partneri spolu chodia. Samozrejme každé chodenie nemusí viesť k intímnemu zblíženiu. Nezriedka sa človek zaľúbi aj viackrát. V určitom štádiu vývoja intímneho partnerstva sa dvojica rozhoduje, či uzavrie manželstvo. Obdobie od zoznámenia by malo byť dostatočne dlhé, minimálne dva roky.
Zamilovanosť a láska:
Zamilovanosť je krásny, ale veľmi nestály cit. Zriedka vydrží v nezmenenej podobe viac ako 18 mesiacov. Láska je individuálna, má mnoho podôb. Je to najintenzívnejšie kladné citové prežívanie, akého je človek schopný.
Kritériá výberu partnera:
Fyzický vzhľad- podstatný je celkový estetický prejav človeka, jeho upravenosť, čistota, vnútorná príťažlivosť a šarm.
Vek- najčastejšie uzatvárajú mladí ľudia manželstvá vo veku od 20 do 24 rokov. Najbežnejším modelom sú dnes manželstvá, kde vekový rozdiel nepresahuje 5 rokov.
Vzdelanie- krajné rozdiely sťažujú vzájomné porozumenie.
Spoločné ciele, zameranie, hodnotová orientácia
Spoločné záľuby
Výchova v pôvodnej rodine- harmonické manželstvo rodičov je predpokladom spokojnosti ich detí.
Nevhodní partneri:
- ľudia závislí od alkoholu a iných drog
- chorobne žiarliví ľudia
- asociálni ľudia
- sebeckí ľudia
- hysterickí ľudia
- ľudia hľadajúci „veľkú lásku“
- zúrivci a nespokojní
- ľudia priveľmi závislí od rodičov
- pedantní ľudia
Sexualita je široký pojem. Označujeme ním pohlavný pud a pohlavný život jedinca. Vzostupný trend predmanželských vzťahov zaznamenávajú takmer vo všetkých krajinách, takisto ako včaššie začínanie pohlavného života. Najvhodnejšou formou získavania sexuálnych skúseností je tzv. petting ( vzájomné láskanie bez súlože). Nesprávne názory sa týkajú škodlivosti masturbácie. Tvrdí sa, že je prejavom nezrelosti, spôsobuje frigiditu či impotenciu. Výskumy dokazujú, že túto formu sexuálnej aktivity praktizuje v istom období svojho života až 92% mužov a 62% žien.
Rozdiely v sexuálnom prežívaní mužov a žien:
U mužov vzniká erotické vzrušenie ľahšie a rýchlejšie a po skončení aktu aj rýchlejšie odoznieva, zatiaľ čo žena zvyčajne po akte túži po prejavoch lásky a nežnosti. Ženy oveľa menej reagujú na optické podnety. Pohľad na nahého muža ich zďaleka nevzrušuje tak, ako muža pohľad na nahú ženu. Aj vyvrcholenie žena prežíva zriedkavejšie ako muž. Rozdielna je frekvencia potreby pohlavného styku. V manželstvách stredného veku sa tieto rozdiely vyrovnávajú, pretože sexuálna apetencia u žien vekom stúpa, zatiaľ čo u mužov sa znižuje.
Plánované rodičovstvo- dieťa má prísť na svet očakávané, vo vhodnej situácii a do vhodných podmienok. Optimálny vek na tehotenstvo je od 21 do 26 rokov.
Antikoncepcia – druhy: percento spoľahlivosti:
-prirodzené metódy plánovania 84-94%
-prerušovaná súlož 80%
-chemická antikoncepcia samostatne 80-97%, v kombinácii takmer 100%
- sterilizácia takmer 100%
Sexuálne odchýlky:
- homosexualita je trvalé uprednostňovanie osôb rovnakého pohlavia
- exhibicionizmus sa vyskytuje prevažne u mužov. Títo pred ženami odhaľujú pohlavný orgán, čím chcú v nej vyvolať pocit strachu
- voyeurizmus je vzrušovanie sa a uspokojovanie pohľadom na nahé ženy alebo na pohlavný akt
- fetišizmus je sexuálne uspokojovanie sa prostredníctvom náhradného objektu
Sexuálne úchylky:
- pedofília je uspokojovanie pohlavného pudu stykom s deťmi
- incest je pohlavný styk medzi najbližšími pokrvnými príbuznými
- sadizmus je deviácia, pri ktorej postihnutý dosiahne orgazmus len vtedy, ak objektu spôsobí bolesť, utrpenie alebo smrť
- masochizmus je pohlavné ukájanie sa bolesťou, ktorú pociťuje sám deviant
Vývojové štádiá manželstva a rodiny:
- adaptačné štádium- manželstvo bez detí
- štádium- rodina s malými deťmi
- štádium- rodina s dospievajúcimi deťmi
- štádium- manželstvo po odchode detí
Konflikty a krízy v manželstve sa objavujú zákonite. Najvážnejšie následky rozvod zanecháva na psychickom a fyzickom zdraví detí.
Cieľom výchovy dieťaťa je: rozvoj osobnosti dieťaťa z rozumovej stránky, osvojenie si zručností a získanie skúseností potrebných pre život, vypestovanie spoločensky žiaducich návykov, vlastností a pozitívne formovanie jeho charakteru. Oblastí, v ktorých majú byť rodičia pre svoje deti vzorom, je veľa:
- oblasť hygienických návykov
- charakterové a osobnostné vlastnosti
- komunikácia medzi rodičmi
- spôsob emocionálneho prežívania v rodine
Ideálny vzťah rodičov k deťom ukazuje vzor lásky a starostlivosti, využíva silu a moc iba v prospech slabšej strany vzťahu. Ideálne vzťahy medzi manželmi sú príkladom komplementarity. Ideálne vzťahy medzi súrodencami ponúkajú prototyp nesebeckej spolupráce a vzájomnej pomoci. Pravdepodobne ste si už všimli, že ľudia prajúci si evokovať u svojich poslucháčov pocit vzájomnej dôvery, radi používajú metaforu bratstva a sesterstva a oslovujú ich „bratia“ a „sestry“. City národnej solidarity a pripravenosti obetovať sa za národ sa podnecujú slovami „naša matka“ či „otčima“. 3
