1995
O vstupu do Európskeho hospodárskeho spoločenstva mal od začiatku 90. rokoch záujem nielen ďalšie európske krajiny, ale samozrejme i mnohé tzv. postkomunistické štáty, ako je Poľsko, Maďarsko, Slovinsko, Česko a Slovensko. Vďaka tomu bolo Európske hospodárske spoločenstvo v roku 1993 premenované na európsku úniu. K poslednému rozširovaniu Európskej únie došlo 1.
januára 1995, kedy sa ďalšími tromi členmi stali Fínsko, Rakúsko a Švédsko.
Fínsko vyhlásilo referendum o vstupe krajiny do EÚ, v ktorom za vstup hlasovalo 56,9% občanov. Hlavným motívom, ktorý viedol Fínov k pozitívnemu hlasovaniu, bolo urobiť Fínsko príťažlivejšie pre zahraničných investorov a zvýšiť konkurencieschopnosť jeho výrobkov na zahraničných trhoch. Fínsko očakávalo zníženie nezamestnanosti, ktorá dosahuje až 18%.
Fínsko sa okrem iného zaviazalo, že bude patriť k prvým krajinám, ktoré sa pripoja k Európskej menovej únii a zavedú spoločnú európsku menu Euro.
Rakúsko podalo žiadosť o členstvo v ES 17.7.1989. 12. júna 1994 v referende 66,58% rakúskych občanov schválilo vstup svojej krajiny do Európskej únie. Pričlenením sa do EÚ sa očakávalo zníženie spotrebných cien o 3,25%. Ide najmä o potravinárske výrobky. Ďalším pozitívom je zvýšenie záujmu zahraničných investorov o investovanie v Rakúsku. Popri pozitívach sa objavili aj negatíva. Pripojením sa k colnej únii, znamenalo pre Rakúsko zníženie priemerných colných sadzieb z 10,7% na 7,3%. Príjmy do štátneho rozpočtu sa tak zníži ročne o 2 miliardy šilingov. Švédsko očakávalo od členstva v EÚ najmä zníženie nezamestnanosti. Rozšírenie obchodu a export v EÚ. Očakáva sa i zvýšená investičná aktivita domácich i zahraničných podnikateľov vo švédsku až o 20%. Zvýšeným investícií sa očakáva rast hrubého domáceho produktu (HDP) minimálne o 3%. Počet členských štátov únie sa zaokrúhlilo na 15 a s týmto počtom členov Európska únia prešla do tretieho tisícročia.