Európa, ktorá bola dejiskom prvej aj druhej svetovej vojny, zreteľne ukázala, čo dokáže túžba po moci v spojení so stále dokonalejšími zbraňami. Vojna mala na svedomí životy miliónov ľudí, naviac po sebe zanechala celý kontinent v troskách. Väčšina časť európskeho hospodárstva bola zničená. Šanca pre rýchlu obnovu Európy bola jediná - nastoliť a dlhodobo zabezpečiť mier. Bola to samozrejme veľmi ťažká úloha, pretože vzťahy medzi jednotlivými krajinami- zvlášť medzi Francúzskom a Nemeckom – boli vojnou poznamenané. Politici si však uvedomili, že není možné donekonečna hľadať vinníkov. Výzva Britského premiéra Winstona Churchilla z roku 1946 ku všetkým európskym štátom, „ Aby sa nechali niesť rozumom a založili spoločnú európsku rodinu...“.
Pred Európou tak stála podstatná otázka, ako sa vyhnúť omylom minulosti a položiť základy dlhodobého mieru a prosperity národov, ktoré boli ešte nedávno vo vojnovom konflikte.
Od samého začiatku bola najaktívnejšia francúzska diplomacia. Prvý kameň budúcej zjednotenie Európy bol položený 9. mája 1950 terajším francúzskym ministrom zahraničných vecí Robertom Schumanom a ekonóm Jeanom Monnetom. Vypracovali plán Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, známy ako Schumanov plán alebo plán Montánnej únie. Tento návrh bol jednohlásne privítaným Nemeckom, Talianskom, Holandskom, Belgickom a Luxemburskom. Tieto štáty spolu s Francúzskom boli zakladajúcimi členmi Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, ktorá bola predchodcom Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) i dnešnej Európskej únie. Robert Schuman toto dianie opísal nasledovne:
„Myšlienka založiť Spoločenstvo uhlia a ocele sa zrodila v medzinárodnej situácii, v ktorej bolo treba veľa premýšľať o tom, ako urobiť pre Európu čosi nové. Na jednej strane sme mali západné Nemecko, ktorého vláda na čele s Konrádom Adenauerom sa práve konštituovala. Rokovali sme s ňou o spôsoboch demontáže nemeckých oceliarní a strojárstva. Na druhej strane sme už mali Radu Európy a bolo potrebné čosi urobiť aj proti tomu, aby sa do nej vkladané nádeje – často nereálne a predčasne – nepremenili na sklamania.“
1973
Po druhej svetovej vojne si Veľká Británia nárokovala hrať úlohu svetovej veľmoci a zostala verné svojmu imperiálnemu a námornému poslaniu. Veľká Británia odmietla zúčastniť sa činnosti v Montánnej únii, aby neohrozila svoje privilegované vzťahy s USA. Vstupom do Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) by bola stratila časť svojej ekonomickej rivality.
Začiatkom 60- tých rokov bolo zrejme, že Veľká Británia nebude schopná sama hrať významnú úlohu vo svete. Želaním USA bolo začlenenie Veľkej Británie do úzkej spolupráce s kontinentálnou Európou.
Britská ekonomika začala čoraz viac pociťovať potrebu rozsiahlych a dymanicky sa rozvíjajúcich trhov, ktoré poskytovalo EHS. Postoj Veľkej Británie sa začal meniť. V januári 1972 boli podpísané a čoskoro ratifikované dohody o prijatí Veľkej Británie a ďalších dvoch štátov a to Dánska a Írska do EHS. Počnúc 1. januárom 1973 sa tieto krajiny stali plnoprávnymi členmi Spoločenstva. Od sedemdesiatich rokoch sa v Európe hovorí o politike európskej deviatky.
1981
Od júla 1959 Grécko žiadalo EHS o pridruženie podľa článku 238 Rímskych zmlúv. Dohoda o pridružení vstúpia do platnosti 30. 3.1961. V júli 1975 Grécko oficiálne požiadalo o vstup do EHS. Plnoprávnym členom ES je od 1. januára 1981. Stala sa desiatou krajinou ES, ktorá sa odlišovala od ostatných. Grécko, najjužnejšia a najchudobnejšia členská krajina Spoločenstva, je stredomorský štát s najvýznamnejším obchodným loďstvom na svete. Disponuje nerastným bohatstvom najmä bauxit. Poľnohospodárstvo bolo v ekonomike najrozvinutejším sektorom. Priemysel bol málo rozvinutý, zamestnával iba 20%.
1986
V roku 1977 požiadalo Španielsko a Portugalsko oficiálne o vstup do Európskych spoločenstiev. Španielsko podpísalo dohodu o zóne voľného obchodu s ES v roku 1970 a Portugalsko o dva roky neskôr. Začlenenie sa do colnej únie znamenalo zníženie colných sadzieb zo strany ES o 55%. Španielsko znížilo svoje dovozné o 25%.
Nezamestnanosť v Španielsku v čase jeho vstupu do ES dosahovalo 20%, zatiaľ v ES priemerná nezamestnanosť dosahovala 10,9% až 11,5%.
V roku 1986, sa z desiatky stála dvanástka. Do spoločenstva s začlenili Portugalsko a Španielsko.
V roku 1991 sa v Holandskom Maastrichu zišli predstavitelia dvanástich štátov. V tej dobe bolo jasné, že sa rysuje celkom nová zjednotená Európa bez hraníc, bez colnice, bez vojny, so spoločnou menou i politikou. Na dôležitom maastrichtskom zasadaní sa okrem iného definovali právomoci Európskeho parlamentu, Európskej rady, nový obsah dostala spoločná európska bezpečnosť.
1995
O vstupu do Európskeho hospodárskeho spoločenstva mal od začiatku 90. rokoch záujem nielen ďalšie európske krajiny, ale samozrejme i mnohé tzv. postkomunistické štáty, ako je Poľsko, Maďarsko, Slovinsko, Česko a Slovensko. Vďaka tomu bolo Európske hospodárske spoločenstvo v roku 1993 premenované na európsku úniu. K poslednému rozširovaniu Európskej únie došlo 1.
januára 1995, kedy sa ďalšími tromi členmi stali Fínsko, Rakúsko a Švédsko.
Fínsko vyhlásilo referendum o vstupe krajiny do EÚ, v ktorom za vstup hlasovalo 56,9% občanov. Hlavným motívom, ktorý viedol Fínov k pozitívnemu hlasovaniu, bolo urobiť Fínsko príťažlivejšie pre zahraničných investorov a zvýšiť konkurencieschopnosť jeho výrobkov na zahraničných trhoch. Fínsko očakávalo zníženie nezamestnanosti, ktorá dosahuje až 18%.
Fínsko sa okrem iného zaviazalo, že bude patriť k prvým krajinám, ktoré sa pripoja k Európskej menovej únii a zavedú spoločnú európsku menu Euro.
Rakúsko podalo žiadosť o členstvo v ES 17.7.1989. 12. júna 1994 v referende 66,58% rakúskych občanov schválilo vstup svojej krajiny do Európskej únie. Pričlenením sa do EÚ sa očakávalo zníženie spotrebných cien o 3,25%. Ide najmä o potravinárske výrobky. Ďalším pozitívom je zvýšenie záujmu zahraničných investorov o investovanie v Rakúsku. Popri pozitívach sa objavili aj negatíva. Pripojením sa k colnej únii, znamenalo pre Rakúsko zníženie priemerných colných sadzieb z 10,7% na 7,3%. Príjmy do štátneho rozpočtu sa tak zníži ročne o 2 miliardy šilingov. Švédsko očakávalo od členstva v EÚ najmä zníženie nezamestnanosti. Rozšírenie obchodu a export v EÚ. Očakáva sa i zvýšená investičná aktivita domácich i zahraničných podnikateľov vo švédsku až o 20%. Zvýšeným investícií sa očakáva rast hrubého domáceho produktu (HDP) minimálne o 3%. Počet členských štátov únie sa zaokrúhlilo na 15 a s týmto počtom členov Európska únia prešla do tretieho tisícročia.
