Značná časť detí s ADHD trpí špecifickými poruchami učenia. Takéto deti mávajú sklon k poruchám čítania a písania. Vzhľadom na to, že náš vzdelávací systém vyžaduje dokonalosť v čítaní i v písaní, aby bolo možné plne sa venovať všetkým predmetom, niet divu, že práve tieto deti často zlyhávajú. Akonáhle zostanú pozadu, je pre ne mimoriadne ťažké znovu všetko dobehnúť. Nedokážu sa sústrediť tak dlho ako ich spolužiaci. Hluk a okolitý pohyb ich ľahko vyruší. Často prepočujú dôležitú informáciu alebo pokyn učiteľa, pretože práve premýšľajú o niečom inom.
Mnohé deti majú veľmi neúhľadný rukopis. Pokiaľ si učiteľ neuvedomí príčinu ich ťažkostí, výsledkom ich horlivého snaženia sú krátke, ufúľané a neúhľadné cvičenia, ktoré sa nezaobídu bez poznámky, alebo dokonca posmechu. Tento problém sa týka hlavne detí, ktoré zároveň trpia dyspraxiou (porucha koordinácie predovšetkým jemnej motoriky).

Deti s ADHD môžu mať problémy doma

Deti s ADHD mávajú problémy aj doma. Rodičia často vyskúšali doslova všetko možné, len aby sa ich dieťa správalo lepšie. Vzájomné vzťahy medzi jednotlivými členmi aj v tých najtrpezlivejších rodinách majú tendenciu dostávať sa do výnimočného napätia. Deti s ADHD často potrebujú spať menej ako ostatní a v dôsledku toho sú všetci chronicky unavení a rodičia majú na seba málo času. Neustále rozprávanie, hluk, pohyb, hádky, ničenie rôznych prístrojov a „všetkého cenného“, to je typický obrázok rodinného života, ako ho väčšinou rodičia popisujú. Zdá sa, že deti nikdy nemajú nič pokope; niekedy dokonca ani jednu nepoškodenú hračku.
Súrodenecká rivalita, problém, ktorý sa vyskytuje v mnohých rodinách, sa môže prítomnosťou ADHD vystupňovať. Nepostihnuté deti majú problémy sa s tým vyrovnať. Rodičia sú zničení z opakujúcich sa sťažností na správanie detí v škole, niekedy dôjde aj k vylúčeniu. Môže byť veľmi lákavé zvaľovať vinu na nesprávnych ľudí.
Rodičia majú dojem, že sa ich iné rodiny a priatelia stránia, že správanie ich dieťaťa spôsobilo vyčlenenie zo spoločenského života. Často majú pocit, že sú neschopní; dokonca sme sa na klinikách stretli s rodičmi, ktorým to povedali príbuzní alebo odborníci. Niekedy sú obviňovaní z toho, že sa pokúšajú prisudzovať problémy svojich detí zdravotným príčinám, len aby sa zbavili svojej vlastnej nedostatočnosti.

Čo teda robiť?

Nie každý, kto má podobné príznaky však trpí práve touto poruchou. Preto je nutné najprv odborné vyšetrenie, aby sa vylúčila somatická porucha (napr. porucha zraku nebo sluchu), ktorá môže ADHD imitovať.
Správna diagnóza je podmienkou úspešnej nápravy ADHD. Na diagnostikovaní sa podieľa detský psychiater, psychológ, pediater, niekedy ej neurológ. Títo odborníci vyhodnotia priebeh doterajších ťažkostí dieťaťa. Terapia poruchy je beh na dlhú trať a podmienkou úspechu je spolupráca mnohých odborníkov.
Autori uvádzajú aj iné možnosti terapie ako ponúka krabička práškov. Psychoterapia by mala pomôcť zbaviť rodičov pocitov viny za svoje dieťa, behaviorálna terapia zase dáva návod k zvládnutiu nežiadúceho chovania dieťaťa. Rodinná terapia pomôže rodine, ktorá poruchou trpí a trápi sa. Deťom s poruchou je určený tréning riešenia problémov.
Nedostatočná motivácia, nepokoj a neúspech sprevádzajú školský výkon detí s ADHD, porucha je často spojená s niektorou z porúch učenia (dyslexia, dysortografia apod.), ťažkosti s rukopisom a úpravou písomných prejavov sú takmer pravidlom. Učiteľ by mal voliť vždy jasne štruktúrovanú činnosť (dieťa musí vedieť, čo má robiť), pozitívne posilňovať žiadúce správanie a nežiadúce nechať „vyhasnúť“, voliť takú formu výučby, ktorá nespočíva len v opisovaní textov a mentorovaní. Napriek tomu je výučba detí s ADHD náročná a pre dieťa aj učiteľa vyčerpávajúca.
Rôzne organizácie (napr. YMCA, Skaut) môžu rodinám pomôcť s voľným časom dieťaťa.
V terapii pomáha i podpora širšej rodiny. Niekedy vinou poruchy dochádza k izolácii rodičov a dieťaťa. Ak však širšia rodina pochopí, že ide o poruchu, môže významne pomôcť pri jej náprave.
Niektoré deti z ADHD „vyrastú“, niektoré porucha sprevádza celý život. Aj dospelí s ADHD majú právo na liečenie (aj s farmakoterapiou).
Aj keď ADHD veľmi komplikuje život svojmu „nositeľovi“ a jeho okoliu, neide o nezvládnuteľnú záležitosť. Správna a včasná diagnóza a vhodná terapia, spolu s pochopením zvláštností vývinu a správania, prináša ovocie. Ľudia s ADHD majú dokonca výhodu v schopnosti rýchlych reakcií, a tak ich nájdeme medzi lekármi na pohotovosti, pilotmi lietadiel, podnikateľmi…
Zaujímave je že...

Autori podrobne rozoberajú možné príčiny tejto poruchy, študujú súvislosti s genetickou záťažou, s nejakou štrukturálnou abnormalitou mozgu - abnormalitou mozgovej činnosti, s úrazmi hlavy. Spomínajú aj súvislosť s vplyvom fajčenia a alkoholu (rodičov detí). Nie je však možné tvrdiť, že tieto vplyvy priamo vyvolajú ADHD, rozhodne ale negatívne ovplyvňujú vývin dieťaťa a môžu spolupôsobiť pri vzniku poruchy. Negatívny vplyv jedálnička dieťaťa sa však nepreukázal (okrem vplyvu niektorých látok na deti, ktoré sú na ne alergické). Laikovi môže napadnúť myšlienka, či za poruchu nemôžu rodičia svojou chybnou výchovou. Paradoxne opak je pravdou - výchova dieťaťa s ADHD býva taká náročná a vyčerpávajúca, že rodičia niekedy na výchovu rezignujú alebo sa cítia takí bezmocní, že už nemajú síl na ovplyvňovanie svojho dieťaťa.