tvrdia, že nie – AGNOSTICI.
Ak môže F dospieť k takému názoru, že svet je nepoznateľný, položme si otázku: Aký má zmysel F pre človeka?
Aristoteles tvrdil, že ľudia začali filozofovať preto, aby prekonali nevedomosť, aby vedeli riešiť problémy a nie pre materiálny úžitok. 2) Kant – predstaviteľ nemeckej klasickej F z konca 18 st. a 1. 1/3 19. st. upozornil, že k filozofovaniu sa dostáva len ten, kto chce a dokáže samostatne myslieť (riešiť problémy bez pomoci iných). Výzva – „Maj odvahu používať vlastný rozum.“ Tento problém nastolil Kant v období osvietenstva, ale môžeme ho pokladať za všeobecnú podmienku F v každej dobe.
Podmienky vzniku F:
1. SPOLOčENSKé – súhrn ekonomických, sociálnych a politických príčin, charakter politického režimu, kt. umožňuje slobodne vyjadriť vlastný názor. Socializmus F okliešťuje, uznáva len marxisticko – leninskú F; fašizmus takmer znemožňuje rozvoj F.
2. INDIVIDUáLNE – súvisia s rozvojom pojmového myslenia, používanie pojmov – osobná zrelosť človeka.


6. Filozofické disciplíny a smery
Ani po odčlenení špeciálnych vied sa F neprestala zaoberať problémami, kt. patria do kompetencie špec. vied. Špec. vedy totiž riešia aj mnohé F problémy, kt. sa nedajú riešiť exaktnými metódami.
1) ONTOLóGIA – náuka o bytí (Parmenides ho charakterizuje ako jediné, nedeliteľné, neukončené, kt. nikdy nevzniklo a nikdy nezanikne.) Súčasťou F sa stala v 17. st. V ontológii sa okrem pojmu bytia rozpracúvajú kategórie: možnosť, skutočnosť, nevyhnutnosť, príčinnosť, miesto, čas.. – súčasť metafyziky. Kozmológia – náuka o svete, Racionálna psychológia – náuka o duši, Prirodzená teológia – náuka o prirodzenej existencii Boha.
2)GNOZEOLóGIA – náuka o poznaní – riešia sa problémy procesu poznania, jeho úrovne, charakter vedeckého poznania, čo je pravda, či je svet poznateľný.. Pojmy: epistemológia a nostika.