referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Dobromila
Štvrtok, 28. októbra 2021
Počiatky filozofie
Dátum pridania: 26.12.2001 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Natja
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 183
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 8.2
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 13m 40s
Pomalé čítanie: 20m 30s
 

Etika, Estetika, Axiológia (o hodnotení a hodnotách), F Antropológia, F prírody, práva, dejín.

Filozofické smery:
a) podľa toho, či pokladajú F podstatu sveta za hmotnú alebo duchovnú –Materializmus a Idealizmus.
b) Klasifikácia F podľa toho, koľko podstát uznávajú:
MONIZMUS – materialistický – 1 hmotná podstata
- idealistický – 1 duchovná podstata
DUALIZMUS – 2 podstaty – hmotná aj duchovná
PLURALIZMUS – materialistický – veľa hmotných podstát
- idealistický – veľa duchovných podstát






7. Filozofia a veda; filozofia a náboženstvo
- klasifikácia F podľa vzťahu k vede (či vedu prijímajú alebo odmietajú)
1. Filozofický scientizmus – spolupracuje s vedou, napomáha jej: zovšeobecňuje výsledky špeciálnych vied; F napomáha odhaľovanie predpokladov vedeckého poznania; usiluje sa o zvedečtenie F.
2. Filozofický iracionalizmus – odmieta vedu, lebo ju pokladá za príčinu zlej situácie (ekologický stav)
Filozofická antropológia – zužuje vedecké poznanie len naskúmanie prírodných javov.

-Filozofická teológia (náuka o Bohu) – rozvíjajú ju tie filozofie, kt. vychádzajú z predpokladu Boha a z neho odvíjajú svoje predstavy o svete a človeku. Na základe toho však tieto F ešte nemožno stotožňovať s náboženstvom, dokonca ani s tradičnou náboženskou teológiou. Tiež síce vychádza z viery, usiluje sa ju však doplniť o rozumové argumenty. To, čo viera prijíma na základe zjavenia, stáva sa vo F teológii predmetom dokazovania.
-Teológia – opiera sa o zjavenia, o vieru človeka v Boha.

















8. Periodizácia antickej filozofie; predpoklady vzniku gréckej filozofie

Raná grécka F (6. – 5. st. p.n.l.)
Klasické obdobie (5. – 4. st. p.n.l.)
Poklasické obdobie (4. st. p.n.l. – 5. st. n.l.)

Predpoklady vzniku:
1. vznik gréckych mestských štátov – demokracia
2. oddelenie prírodnej nevyhnutnosti od zákonov, kt. tvoria ľudia
3. obchodná a kolonizačná činnosť Grékov – výboje smerovali do Itálie a do Malej Ázie.
4. Prechod od mýtu k logu (používanie abstraktných pojmov prostredníctvom kt. sa zachytávalo to, čo je v skutočnosti všeobecné, nevyhnutné, čo majú veci spoločné.)



9. Raná grécka filozofia
a) Milétska škola
Vzniká v 6. st. p.n.l. v máloázijskom meste Milétos – centrum obchodu, politického a kultúrneho života. Hľadanie počiatku ARCHÉ.
Predstavitelia: Thales (voda), Anaximandros (apeiron – neobmedzené), Anaximenes (vzduch).
Anaximandros – odhliada od živlov a za počiatok vyhlásil neobmedzené; použil vysoko abstraktný pojem, čo je dôkazom toho, že sa grécka F rýchlo vzdialila od mytologických predstáv – z neobmedzeného všetko vzniká a do neho sa navracia.

b) Pytagoras
Narodil sa v juhoitalskom meste Krotón; založil F školu – Pytagorejský spolok – náboženský charakter. Rozvíjal hlavne matematiku, geometriu –vyjadril vzťah medzi preponou a odvesnami, formovanie akustických zákonitostí. Pytagorovci sa dostali až na prah objavenia iracionálnych čísel. Teóriu čísel rozvíjali aj do F úvah (problém počiatku – veci sú odrazom čísel; počiatok – číslo). Jednotlivé veci vznikajú kombináciou čísel; čísla nás ohraničujú, sú neobmedzené a neohraničené. Čísla mali vždy určitý geometrický tvar (1 - bod, 2 – úsečka...)
Vytvorili model vesmíru, ktorého stredom bol svetový oheň.


c) Eleátska škola
Vyznávajú jedno nemenné bytie zbavené pohybu.
Predstavitelia:
Parmenides – zaviedol pojem bytia (ontológie). Dôveruje iba rozumu, mysleniu; podľa neho sú bytie a myslenie totožné.
Xenofanes – 1 nemenné bytie – Boh = príroda; toto stanovisko sa nazýva panteizmus.
Zenón – odmieta mnohosť, rozmanitosť, pohyb, zmenu vo svete.
 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5  |  6    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.