1. Predmet filozofie – Filozofia a špeciálne vedy
- skúma najvšeobecnejšie zákonitosti vývoja prírody, spoločnosti a človeka. F vznikla pred vyše 2, 5 tis. Rokov v starom Grécku a spočiatku do nej patrili všetky poznatky – aj matematické, z biológie, fyziky, chémie a astronómie.
S rozvojom poznatkov sa už v starom Grécku začal proces odčleňovania jednotlivých špeciálnych vied od filozofie. V 1. období sa odčlenili prírodné vedy, v 2. spoločenské a v 3. technické vedy.
Zároveň dochádzalo k diferenciácii vied, vznikali nové ved. odbory a tento proces pokračuje aj v súčasnosti. Medzi najmladšie vedy patria hoministické vedy (o človeku) – psychológia, antropológia ...
Zároveň sa formoval a definoval predmet filozofie. F má vlastný pojmový aparát a vlastné metódy skúmania.
F a špeciálne vedy úzko spolupracujú. F skúma svet ako celok; špeciálne vedy skúmajú vždy len určitú časť sveta, určité zákonitosti. F zovšeobecňuje poznatky špeciálnych vied, špec. vedy využívajú zovšeobecnené poznatky F a overujú ich v praxi. 2. Čo je filozofia (podľa Heideggera)
V priebehu vývoja F myslenia, každý významnejší filozof či myšlienkový smer boli nútení vždy znova odpovedať na otázku „čo je filozofia“. Nové podnety v priebehu vývoja viedli k tomu, že sa menili názory na predmet, zmysel a cieľ F, metódy skúmania.
Západoeurópsky filozof Martin Heidegger pokladá za prvoradú a zásadnú otázku F : „Prečo je vôbec súcno a nie skôr nič.“ Súcno – filozof. pojem na označenie všetkého čo je (patrí tu aj nič, lebo aj nič je).
Heidegger vysvetlil, z akého rozpoloženia táto otázka vzniká- keď sme zúfalí, keď sa nadchneme pre niečo, keď sme šťastní, keď sa nudíme. Sú to obyčajné zlomové situácie v živote ľudí aj celých národov.
1. je to najširšia otázka, lebo sa ňou pýtame na celé súcno, na súcno od začiatku, teda na súcno ako také.
2. je to najhlbšia otázka, lebo nezostáva na povrchu, ide do hĺbky. Smeruje k základu všetkého existujúceho, a to až k tomu najposlednejšiemu základu – prazákladu.
3. je to najpôvodnejšia otázka, lebo sa pýtame na všetko súcno, na súcno ako také, a pri tom odhliadame od každého jednotlivého a zvláštneho súcna.
3. Filozofia ako veda, filozofia ako múdrosť – ich spojitosť
F skúma aj miesto človeka vo svete, vzťah človeka k vonkajšiemu svetu, kt. existuje mimo neho a spolu s ním; skúma aj životné smerovanie človeka. Skúma objekt (vonkajší svet, príroda, vesmír), subjekt (človek), svet ako celok (ktorý zahrňuje objekt aj subjekt).
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie