Úvod

Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavnodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky. Je orgánom štátnej moci a od jej primárneho postavenia v republike je odvodené i postavenie ostatných štátnych orgánov. Plní závažnú úlohu pri budovaní Slovenskej republiky ako moderného a demokratického štátu a pri zavádzaní sociálnej a ekologicky orientovanej ekonomiky. Poslanci národnej rady Slovenskej republiky sú volení vo všeobecných a priamych voľbách tajným hlasovaním. Počet poslancov je 150 a ich funkčné obdobie trvá štyri roky.

1.Kapitola: Vznik SNR

Územie Slovenskej republiky bolo po niekoľko storočí súčasťou viacnárodných štátov. V septembri roku 1848 vznikla prvá Slovenská národná rada pod vedením Štúra, Hurbana a Hodžu. Stala sa prvým slovenským národným, reprezentačným a politickým orgánom, ktorý viedol ozbrojený boj proti maďarskej nadvláde.

Zásadný obrat nastal v novembri roku 1989. Do 150-člennej Slovenskej národnej rady, ktorá pôsobila vo svojom 8. volebnom období, boli pričlenení noví poslanci. V roku 1990 sa do nej po prvý krát konali slobodné parlamentné voľby. Predsedom Slovenskej národnej rady sa stal František Mikloško. Víťazi parlamentných volieb v roku 1992 - HZDS a ODS - dospeli v Brne k rozhodnutiu o zániku ČSFR a vzniku samostatných republík. Poslanci Slovenskej národnej rady, vedení Ivanom Gašparovičom, schválili 17. júla 1992 Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky.

Ústava bola prijatá 1. 9. 1992. Po nadobudnutí jej účinnosti 1. 10. 1992 sa nahradil názov Slovenská národná rada názvom Národná rada Slovenskej republiky. Samostatná Slovenská republika vznikla 1. januára 1993. Dňa 19. januára ju prijali za 180. člena OSN. Poslanci národnej rady zvolili vo februári za prezidenta Michala Kováča.

V roku 1996 bol prijatý rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý platí s menšími úpravami až dodnes. Zo zahraničnopolitického hľadiska boli obzvlášť významné okamihy - vstup Slovenska do NATO a do EÚ, pričom 13. júna 2004 sa po prvý raz konali na Slovensku voľby do Európskeho parlamentu.

Zloženie NR SR po vzniku samostatnej Slovenskej republiky

1994 – 1998, 1. volebné obdobie, predseda Ivan Gašparovič (HZDS)

Strana   HZDS     Spoločná voľba     Maďarská koalícia   KDH    DÚS     ZRS     SNS

%          35,0         10,4                     10,2                   10,1      8,6      7,3      5,4
mandáty   61           18                        17                     17         15      13        9

1998 – 2002, 2. volebné obdobie, predseda Jozef Migaš (SDĽ)

Strana       HZDS       SDK     SDĽ      SMK     SNS     SOP

%               27,0        26,3    14,7       9,1       9,1      8,0
mandáty      43           42       23         15        14       13

2002 – 2006, 3. volebné obdobie, predseda Pavol Hrušovský (KDH)

Strana       HZDS       SDKÚ        Smer       SMK      KDH     ANO      KSS
%               19,5         15,1         13,5        11,2       8,3       8,0        6,3
mandáty      36             28           25           20         15        15         11

2006 – aktuálne, 4. volebné obdobie, predseda Pavol Paška (Smer)

Strana        Smer       SDKÚ-DS       SNS     SMK      ĽS-HZDS      KDH

%               29,1          18,4             11,7     11,7        8,8             8,3
mandáty      50             31                20        20          15              14

2.Kapitola: Pôsobnosť Národnej rady Slovenskej republiky

Pôsobnosť Národnej rady Slovenskej republiky je určená jej ústavným postavením v systéme výkonu moci. Člení sa na:

a. pôsobnosť v oblasti zákonodárstva
b. pôsobnosť v oblasti kontroly
c. pôsobnosť v oblasti vnútornej a zahraničnej politiky

Zákonodárstvo

Zákonodarnú iniciatívu majú výbory, poslanci národnej rady a vláda Slovenskej republiky. Zákonodarný proces sa v národnej rade realizuje prestredníctvom troch čítaní, z ktorých popri hlasovaní je ťažiskové druhé čítanie. V prvom čítaní po všeobecnej rozprave, v ktorej sa nepredkladajú návrhy na zmeny, národná rada:

- vráti návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie.
- zostaví pokračovanie v rokovaní o návrhu zákona.
- pristúpi návrh zákona do druhého čítania.

V druhom čítaní môže národná rada rokovať najskôr po 48 hodinách od doručenia spoločnej správy. Podanie pozmeňujúceho návrhu podmienné súhlasom najmenej 15 poslancov.

V treťom čítaní môže poslanec navrhnúť len opravné jazykové alebo legislatívne chyby. Iné návrhy môže predložiť najmenej 30 poslancov. V treťom čítaní národná rada návrh zákona schvaľuje.