Úvod
Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavnodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky. Je orgánom štátnej moci a od jej primárneho postavenia v republike je odvodené i postavenie ostatných štátnych orgánov. Plní závažnú úlohu pri budovaní Slovenskej republiky ako moderného a demokratického štátu a pri zavádzaní sociálnej a ekologicky orientovanej ekonomiky. Poslanci národnej rady Slovenskej republiky sú volení vo všeobecných a priamych voľbách tajným hlasovaním. Počet poslancov je 150 a ich funkčné obdobie trvá štyri roky.
1.Kapitola: Vznik SNR
Územie Slovenskej republiky bolo po niekoľko storočí súčasťou viacnárodných štátov. V septembri roku 1848 vznikla prvá Slovenská národná rada pod vedením Štúra, Hurbana a Hodžu. Stala sa prvým slovenským národným, reprezentačným a politickým orgánom, ktorý viedol ozbrojený boj proti maďarskej nadvláde.
Zásadný obrat nastal v novembri roku 1989. Do 150-člennej Slovenskej národnej rady, ktorá pôsobila vo svojom 8. volebnom období, boli pričlenení noví poslanci. V roku 1990 sa do nej po prvý krát konali slobodné parlamentné voľby. Predsedom Slovenskej národnej rady sa stal František Mikloško. Víťazi parlamentných volieb v roku 1992 - HZDS a ODS - dospeli v Brne k rozhodnutiu o zániku ČSFR a vzniku samostatných republík. Poslanci Slovenskej národnej rady, vedení Ivanom Gašparovičom, schválili 17. júla 1992 Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky.
Ústava bola prijatá 1. 9. 1992. Po nadobudnutí jej účinnosti 1. 10. 1992 sa nahradil názov Slovenská národná rada názvom Národná rada Slovenskej republiky. Samostatná Slovenská republika vznikla 1. januára 1993. Dňa 19. januára ju prijali za 180. člena OSN. Poslanci národnej rady zvolili vo februári za prezidenta Michala Kováča.
V roku 1996 bol prijatý rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý platí s menšími úpravami až dodnes. Zo zahraničnopolitického hľadiska boli obzvlášť významné okamihy - vstup Slovenska do NATO a do EÚ, pričom 13. júna 2004 sa po prvý raz konali na Slovensku voľby do Európskeho parlamentu.
Zloženie NR SR po vzniku samostatnej Slovenskej republiky
1994 – 1998, 1. volebné obdobie, predseda Ivan Gašparovič (HZDS)
Strana HZDS Spoločná voľba Maďarská koalícia KDH DÚS ZRS SNS
% 35,0 10,4 10,2 10,1 8,6 7,3 5,4
mandáty 61 18 17 17 15 13 9
1998 – 2002, 2. volebné obdobie, predseda Jozef Migaš (SDĽ)
Strana HZDS SDK SDĽ SMK SNS SOP
% 27,0 26,3 14,7 9,1 9,1 8,0
mandáty 43 42 23 15 14 13
2002 – 2006, 3. volebné obdobie, predseda Pavol Hrušovský (KDH)
Strana HZDS SDKÚ Smer SMK KDH ANO KSS
% 19,5 15,1 13,5 11,2 8,3 8,0 6,3
mandáty 36 28 25 20 15 15 11
2006 – aktuálne, 4. volebné obdobie, predseda Pavol Paška (Smer)
Strana Smer SDKÚ-DS SNS SMK ĽS-HZDS KDH
% 29,1 18,4 11,7 11,7 8,8 8,3
mandáty 50 31 20 20 15 14
2.Kapitola: Pôsobnosť Národnej rady Slovenskej republiky
Pôsobnosť Národnej rady Slovenskej republiky je určená jej ústavným postavením v systéme výkonu moci. Člení sa na:
a. pôsobnosť v oblasti zákonodárstva
b. pôsobnosť v oblasti kontroly
c. pôsobnosť v oblasti vnútornej a zahraničnej politiky
Zákonodárstvo
Zákonodarnú iniciatívu majú výbory, poslanci národnej rady a vláda Slovenskej republiky. Zákonodarný proces sa v národnej rade realizuje prestredníctvom troch čítaní, z ktorých popri hlasovaní je ťažiskové druhé čítanie. V prvom čítaní po všeobecnej rozprave, v ktorej sa nepredkladajú návrhy na zmeny, národná rada:
- vráti návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie.
- zostaví pokračovanie v rokovaní o návrhu zákona.
- pristúpi návrh zákona do druhého čítania.
V druhom čítaní môže národná rada rokovať najskôr po 48 hodinách od doručenia spoločnej správy. Podanie pozmeňujúceho návrhu podmienné súhlasom najmenej 15 poslancov.
V treťom čítaní môže poslanec navrhnúť len opravné jazykové alebo legislatívne chyby. Iné návrhy môže predložiť najmenej 30 poslancov. V treťom čítaní národná rada návrh zákona schvaľuje.
Kontrolná pôsobnosťSvoju kontrolnú pôsobnosť uplatňuje predovšetkým voči vláde SR a jej členom.
1. Vyslovuje súhlas s Programovým vyhlásením vlády SR, ktorý je podmienkou ďalšej činnosti vlády a kontroluje jeho plnenie.
2. Schvaľuje štátny rozpočet a štátny záverečný účet.
3. Rokuje o dôvere vláde alebo jej členom.
Pôsobnosť v oblasti vnútornej a zahraničnej politiky1. Dáva ústavným zákonom súhlas so zmenou štátnych hraníc.
2. Ústavným zákonom schvaľuje zmluvu o vstupe do štátneho zväzku SR s inými štátmi.
3. Uznáša sa o vypovedaní vojny. Ak je SR ohrozená, napadnutá alebvo ak to vyplýva zo záväzkov.
4. Vyslovuje súhlas na vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky.
Kreačná pôsobnosť
Znamená právo vytvárať vlastné orgány, štátne orgány a spolupôsobiť pri tvorbe iných štátnych orgánov.
- volí a odvoláva v tajnom hlasovaní predsedu a podpredsedov národnej rady.
- zriaďuje a ruší svoje výbory, určuje ich počty, volí a odvoláva ich členov.
- Národná rada volí a odvoláva iných funkcionárov ak to ustanoví súd.
- Volí kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a generálneho prokuratóra Slovenskej republiky.
3.Kapitola: Organizácia činnosti Národnej rady Slovenskej republikyČinnosť národnej rady riadi a organizuje jej predseda a podpredsedovia. Národná rada zasadá stále. Jej zasadanie sa končí uplynutím volebného obdobia alevo rozpustením. Národná rada môže uznesením prerušiť zasadanie, nesmie však prekročiť dobu štyroch mesiacov.
Osobitné miesto má ustanovujúca schôdza. Tú zvoláva prezident Slovenskej republiky, tak aby sa uskutočnila do 30 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov volieb. Na tejto schôdzi volí rada overovateľov, predsedu a podpredsedov, zriaďuje svoje výbory.
Rokovacími dňami schôdze národnej rady sú spravidla utorok až piatok. Schôdze národnej rady sú verejné. Neverejné iba vtedy, ak je predmetom schôdze štátne, obchodné alebo služobné tajomstvo.
-národná rada je schopná znášať sa iba vtedy, ak je v rokovacej sále prítomná a hlasujúca nadpočetná väčšina, teda 76 poslancov. Na prijatie platného uznesenia je potrebný súhlas 39 poslancov.
-pri vyslovení nedôvery vláde musí byť súhlas 76 poslancov
-na prijatie ústavy je potrebná trojpätinová kvalifikovaná väčšina – 90 poslancov.
-rokovanie nemožno začať, ak poslancom najneskoršie do 24 hodín neboli odovzdané všetky písomné materiály.
4.Kapitola: Organizačná štruktúra
Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky je štátna rozpočtová organizácia. Plní odborné, organizačné a technické úlohy spojené so zabezpečovaním činnosti Národnej rady Slovenskej republiky, jej výborov a komisií. Plní aj úlohy, ktoré pre ňu vyplývajú z iných právnych predpisov. (právno-pracovné vzťahy, zmluvy, štátny rozpočet).
Kanceláriu Národnej rady Slovenskej republiky riadi a v jej mene vystupuje vedúci Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.
Zamestnanci Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky sú v pracovnom pomere s Kanceláriou Národnej rady Slovenskej republiky, pracovný pomer s nimi uzatvára a rozväzuje vedúci kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.
Organizačná schéma (platná od 26. 2. 2007)
5.Kapitola: Predseda Národnej rady Slovenskej republiky
ŽivotopisPavol Paška, predseda národnej rady Slovenskej republiky, je dvadsiatym predsedom Slovenského parlamentu. Funkcie sa ujal zložením sľubu dňa 4. júla 2006. V tajnom hlasovaní 150-členného zboru získal 98 hlasov zo 148 prítomných. Poslancom sa stal po prvý krát v roku 2002 a poslanecký mandát získal aj v parlamentných voľbách v júni 2006.
Pavol Paška je aktuálnym predsedom konferencie predsedov parlamentov krajín Európskej únie, kde Slovenská republika dňa 3. júla 2006 prevzala rokujúcu predsednícku funkciu.
Patrí k zakladateľom strany SMER a je jej podpredsedom.
Vysokoškolské štúdium na Univerzite Komenského v Bratisleve ukončil Pavol Paška promóciou v roku 1985. Na Filozifickej fakulte Univerzity Komenského vyštudoval filozofiu a estetiku. Pochádza z Košíc, je ženatý a má dvoch synov.
(Pavol Paška – predseda NR SR)
Postavenie a právomociPredseda NR SR je po prezidentovi Slovenskej republiky druhým najvyším ústavnodarným činiteľom. Reprezentuje Národnú radu Slovenskej republiky. Podpredsedovia Národnej rady Slovenskej republiky riadia a organizujú úseky činnosti národnej rady podľa poverenia predsedom národnej rady, zastupujú predsedu národnej rady v určenom poradí. Predsedu a podpredsedov národnej rady volí a odvoláva v tajnom hlasovaní národná rada nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov.
Pôsobnosť predsedu NR SR-zastupuje národnú radu navonok
-zvoláva a riadi schôdze národnej rady
-podpisuje ústavu, ústavné zákony a zákony, ako aj uznesenia
-prijíma sľub poslancov
-vyhlasuje voľby do národnej rady, aj voľby prezidenta Slovenskej republiky
-vyhlasuje ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky
Zahraničnopolitické záujmy SlovenskaPredseda NR SR vykonáva svoje záujmy a reprezentuje Slovensko i v zahraničnej plitike. Reprezentuje postoje Slovenska pri oficiálnych prijatiach a stretnutiach s domácimi a zahraničnými predstaviteľmi. Orientuje sa na budovanie medziparlamentnej spolupráce, reprezentuje národné postoje v oblasti susedskej, európskej aj svetovej politiky. Zastupuje a reprezentuje však i postoje Slovenska v rámci zoskupenia krajín regionálneho partnerstva.
Konferencia predsedov parlamentov krajín Európskej úniePredseda NR SR od júla 2006 vedie vrcholné združenie predsedov európskych parlamentov – Konferenciu predsedov parlamentov Európskej únie. Veľkou udalosťou v dejinách politiky sa stane vrcholné stretnutie 44 predsedov parlamentov, ktoré sa uskutoční v dňoch 24. – 27. mája v Bratislave.
6.Kapitola: Podpredsedovia NR SR
-riadia a organizujú úseky činnosti národnej rady podľa poverenia predsedom národnej rady
-zastupujú predsedu národnej rady v určenom poradí
Judr. Miroslav Číž RNDr. Anna Belousovová
Kandidoval za: SMER-SD Kandidovala za: SNS
JUDr. Viliam Veteška Ing. Milan Hort
Kandidoval za: HZDS- ĽS Kandidoval za: SDKÚ-DS
7.Kapitola: PoslanciPostavenie a právomoci poslancovPoslanci národnej rady sú volení zástupcovia občanmi Slovenskej republiky a nie sú viazaní príkazmi. Za poslanca možno zvoliť občana, ktorý má volebné právo, dosiahol vek 21 rokov a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Poslanec nadobúda svoje práva a povinnosti pri zvolení. Potom sa ujíma svojej funkcie a mandátu zložením sľubu. Odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou má za následok stratu mandátu.
Funkcia poslanca je nezlučiteľná s funkciou prezidenta republiky, sudcu, prokurátora, verejného ochráncu práv, príslušníka ozbrojených síl alebo príslušníka ozbrojeného zboru. Ak bol poslanec vymenený za člena vlády, štátneho tajomníka..., jeho mandát počas výkone tejto funkcie nezaniká, iba sa neuplatňuje a na jeho miesto nastupuje náhradník.
Základné práva poslanca
-právo zákonodarnej iniciatívy
-právo klásť otázky členom vlády
-právo zúčastňovať sa na rokovaniach národnej rady a orgánov, do korých bol zvolený a hlasovať na nich
-právo voliť a byť volený
Za hlasovaniev národnej rade alebo jej výboroch poslanca nemožno stíhať, a to ani pri zániku jeho mandátu. Za výroky prednesené v národnej rade poslanec podlieha len disciplinárnej právomoci národnej rady. Ak národná rada súhlas odoprie, trestné stíhanie alebo vzatie do väzby je počas trvania poslaneckého mandátu vylúčené. Poslanec sa môže svojej funkcie vzdať. Jeho mandát zanikne dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec postihnutý.
Poslancovi národnej rady patrí plat vo výške trojnásobku priemerného mesačného platu pracovníka. Plat mu patrí i päť mesiacov po zániku jeho poslaneckého mandátu. Ak by k tomu došlo. Za vykonávanie zákonom určených funkcií v národnej rade a jej orgánoch patrí poslancovi funkčný príplatok a paušálne náhrady vo výške, ktorú stanovuje národná rada uznesením.
Na zabezpečenie výkonu poslaneckého mandátu si poslanec zriaďuje primerane vybavenú kanceláriu. Na výkon odborných a administratívnych činností poskytuje národná rada poslancovi asistenta. Kancelária národnej rady platí výdavky na prevádzku kancelárie a odmenu asistenta.
Ak sa poslanec nezúčastní najmenej dvoch rokovacích dní, bez pádneho dôvodu, stráca nárok na polovicu platu, polovicu funkčného príplatku a polovicu paušálnych náhrad. Ak sa bez udania dôvodu nezúčastní štyroch rokovacích dní národnej rady alebo výborov, stráca nárok na plat, funkčný príplatok i paušálne náhrady, ktoré by mu patrili inak na nasledujúci mesiac.
8.Kapitola: Medziparlamentná spoluprácaMedziparlamentná spolupráca sa stále rozširuje. Pracovné stretnutia predstaviteľov národných parlamentov umožňujú zástupcom priamu výmenu informácií a názorov a umožňuje dosiahnuť v istých prípadoch určité kompromisy. Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa Národná rada SR zapája do činností medzinárodných organizácií.
V súčasnosti je Národná rada SR riadnym členom Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, Parlamentného zhromaždenia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Medziparlamentnej únie, Parlamentného zhromaždenia NATO, Euro-stredomorského parlamentného zhromaždenia, Zhromaždenia Západoeurópskej únie a Stredoeurópskej iniciatívy a pozorovateľom v Parlamentnom zhromaždení Čiernomorskej hospodárskej spolupráce.
V Európskom parlamente má Slovenská republika riadne zastúpenie poslancami zvolenými v osobitných voľbách.
Vo všetkých týchto organizáciách s výnimkou Európskeho parlamentu, pôsobia stále delegácie Národnej rady Slovenskej republiky v rámci medzinárodnej spolupráce. To znamená, že poslanci sú zapojení dočinnosti jednotlivých parlamentných výborov a podieľajú sa na riešení rôznych aktuálnych problémov. Často aj ako spravodajcovia. Funkcie delegácií Národnej rady SR vykonávajú odborní zamestnanci Kancelárie NR SR.
Zasadnutia medzinárodných parlamentných organizácií | Termín | Organizácia | Miesto |
| | | |
| 22. 1. - 26. 1. 2007 | Zasadnutie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy | Štrasburg |
| 22. 2. - 23. 2. 2007 | Zasadnutie PZ OBSE | Viedeň |
| 16. 4. - 20. 4. 2007 | Zasadnutie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy | Štrasburg |
| 29. 4. - 4. 5. 2007 | Zhromaždenie MPÚ | Bangkok |
| 24. 5. - 27. 5. 2007 | Konferencia predsedov parlamentov členských a kandidátskych krajín | Bratislava |
| 24. 5. - 27. 5. 2007 | Konferencia predsedov parlamentov členských a kandidátskych krajín | Bratislava |
| 25. 5. - 29. 5. 2007 | Zasadnutie PZ NATO | Madeira |
| 4. 6. - 6. 6. 2007 | Zasadnutie Zhromaždenia ZEÚ | Paríž |
| 25. 6. - 29. 6. 2007 | Zasadnutie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy | Štrasburg |
| 1. 7. - 7. 7. 2007 | Výročné zasadnutie PZ OBSE | Madrid |
| 29. 9. - 1. 10.2007 | Tasadnutie PZ OBSE | Portorož |
| 1. - 5. 10. 2007 | 4. časť zasadnutia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy | Štrasburg |
| 5. - 8. 10. 2007 | Zasadnutie PZ NATO | Reykjavik |
| 8. - 10. 10. 2007 | Zhromaždenie Medziparlamentnej únie | Ženeva |
| 3. - 5. 12. 2007 | Zhromaždenie ZEÚ | Paríž |
IPEXIPEX (Interparliamentary EU Information Exchange – Medziparlamentná výmena informácií o EÚ). Má za cieľ podporovať medziparlamentnú spoluprácu v Európskej únii.
Všetky národné parlamenty v členských štátoch EÚ sú pozvané na participáciu v IPEX-e. O stupni zapojenia sa do IPEX-u rozhoduje každý parlament sám.
Každý štát zodpovedá za svoje vlastné informácie. To platí hlavne aj pre informácie uverejnené na IPEX web stránke. Projekt je stále v úvodnej fáze a jej cieˇom je práve vytvorenie spoločnej web stránky, kde sú uverejnené informácie o štáte.
EurovocTezaurus Eurovoc je viacjazyčný automatizovaný slovník Európskej únie. Tento slovník vznikol za spolupráce Európskeho parlamentu, Komisie Európskej únie a Úradu pre oficiálne publikácie EÚ.
Jeho hlavnou úlohou je prepojiť informačné zdroje parlamentov a inštitúcií jednotným slovníkom tak, aby sa pri spracovaní a vyhľadávaní akéhokoľvek dokumentu používala jednotná terminológia.
Eurovoc existuje teraz v 21 oficiálnych jazykoch členských krajín Európskej únie. Eurovoc taktiež pokrýva všetky oblasti, s ktorými potrebujú manimulovať európske inštitúcie.
-politika
-medzinárodné vzťahy
-Európske spoločenstvá
-právo
-obchod
-ekonomika
-financie
-sociálne otázky
-školstvo
-komunikácie
-doprava
-životné prostredie
-poľnohospodárstvo, lesníctvo
-veda
-potreviny
-výroba, technológia
-priemysel
-geografia
Po začlenení Slovenska do Európskej únie správca Eurovocu – Úrad pre oficiálne publikácie EÚ- zaradil slovenskú verziu medzi ostatné jazykové mutácie krajín EÚ spolu s ostatnými jazykovými verziami asociovaných krajín.
Medzinárodné súvislosti
Rada Európy od svojho založenia vyvíja veľkú snahu v oblasti zákonov, praxe a štruktúr v jednotlivých štátoch Európskej únie, v záujme boja proti trestnej činnosti. Kladie si za cieľ obhajovať dominantné postavenie práva, demokraciu a ľudské práva. To bolo dôvodom, prečo sa členské čtáty Rady Európy začali zaoberať prokuratúrou v jednotlivých štátoch.
-ústavné postavenie prokuratúry a právomoci prokurátorov môžu v jednotlivých štátoch odlišovať. Dôležité je všatk to, že v demokratickom systéme prokuratúra funguje.
-každé politické rpozhodnutie týkajúce sa ústavného postavenia prokuratúry by malo zohľadňovať demokratické právne tradície toho štátu, ktorého sa to týka a malo by mať dôveru verejnosti.
-prokurátori by mali byť podriadení len zákonu a preto by nemali podliehať nezákonným vplyvom. Okrem toho by mali bez diskriminácie chrániť základné ľudské práva.
-Úlohy a právomovci prokuratúr v štátoch strednej Európy v trestnej oblasti sú podobné.
