Občianske právo procesné

Občianske právo procesné zabezpečuje ochranu a realizáciu občianskeho práva hmotného i iných súkromnoprávnych vzťahov. Je však menej rozsiahle, lebo súkromnoprávne vzťahy sa často realizujú mimosúdnou cestou.

Základom obč. procesného práva je občiansky (civilný) proces. Nazývame ním postup subjektov civilného procesu, pri ktorom na základe ich konania medzi nimi vznikajú tzv. procesnoprávne vzťahy zamerané na prejednanie a rozhodnutie vecí, ktoré patria zo zákona do právomoci orgánov výkonu súdnictva, t.j. súdom.

Pramene obč. práva procesného:

- Ústava Slovenskej republiky
- Občiansky súdny poriadok (z roku 1963; mnohokrát novelizovaný, najvýznamnejšie v roku 1989)
- ostatné procesnoprávne normy (napr.: zákon o prokuratúre)

Druhy civilného procesu:

1. občianskosúdne základné konanie

A. sporové – rieši konflikt dvoch protichodných, spravidla hmotných záujmov
B. nesporové – účastníci nie sú protivníkmi (napr.: určenie otcovstva, opatrovníctva)

2. exekučné konanie – nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí

3. konkurzné a vyrovnacie konanie

konkurz - zmiešané konanie sporového, nesporového a exekučného konania
vyrovnanie - veritelia sú ochotní prijať kompromisné riešenie navrhnuté úpadcom

4. rozhodcovské konanie – ako sporové konanie, no právomoci všeobecného súdu sú prenesené na rozhodcov, alebo na rozhodcovské súdy

Každý civilný proces je vybudovaný na určitých zásadách, rozdelených do dvoch skupín:

A. Ústavnoprocesné zásady – priamo alebo nepriamo obsiahnuté v Ústave SR. Sú to:

a.) rovnosť účastníkov konania
b.) verejnosť pojednávania
c.) prejednanie veci bez zbytočných prieťahov

B. Procesné zásady – opierajú sa spravidla o zákony. Patrí tu napr.:

a.) Dispozičná zásada – o priebehu procesu rozhodujú jeho účastníci
b.) Prejednávacia zásada – účastníci sú povinní tvrdiť skutočnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci a preukazovať ich dôkazmi
c.) Zásada hospodárnosti – procesné konanie má byť rýchle a čo najhospodárnejšie apod.

Procesnými subjektmi sú všetky osoby alebo orgány, ktoré sú oprávnené a spravidla aj povinné na procesné úkony (rozhodnutia, oprávnenia, podania...). Zo zákona majú tieto osoby procesné práva i povinnosti. Delia sa na:

a) subjekty oprávnené rozhodovať (napr.: súd, notár, rozhodcovský orgán, súdny exekútor)
b) účastníci konania – základné subjekty, bez ktorých by proces nevznikol
c) prokurátor – zákonom určený zástupca štátu
d) iné subjekty

Medzi subjekty civilného procesu nepatria osoby zúčastnené na konaní. Sú nimi napr.: znalec, advokát, komerčný právnik, tlmočník apod.

Súdy:

Na Slovensku rozlišujeme súdy:

A. osobitný súd – Ústavný súd Slovenskej republiky (vykonáva ústavné súdnictvo)
B. všeobecné súdy (vykonávajú trestné a občianskoprávne súdnictvo). Tvoria ich:

a) Okresný súd
b) Krajský súd
c) Najvyšší súd Slovenskej republiky
d) Sústava vojenských súdov

Úlohou občianskoprávnych súdov je:

1. rozhodovať o právach, povinnostiach a právom chránených záujmoch fyzických, právnických osôb a štátu
2. preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, pokiaľ zákon nestanoví inak
3. preskúmavať zákonnosť rozhodnutí iných orgánov, pokiaľ tak ustanovuje zákon