Trh predstavuje proces predaja a kúpy medzi jednotlivými ekonomickými subjektami na finančno-peňažnom základe. Obvykle sa člení podľa predmetu obchodovania na:
a)trh tovarov a služieb
b)trh výrobných faktorov
c)finančný trh
d)informačný trh
e)trh ideológií
Na finančnom trhu sa sústreďuje ponuka a dopyt po peňažnom kapitáli, platobných prostriedkoch, cenných papieroch, derivátoch, predkupných právach, devízach, drahých kovoch, poistnej ochrane a p. Finančný trh je trh, na ktorom finanční sprostredkovatelia prostredníctvom finančných nástrojov zabezpečujú pohyb krátkodobého, strednodobého a dlhodobého kapitálu medzi jednotlivými ekonomickými subjektami v národnom i medzinárodnom meradle.
Prvky alebo subjekty FT:
a)systém finančných nástrojov – prostredníctvom ktorých sa zabezpečuje presun peňažných prostriedkov z prebytkového sektora ekonomiky do deficitného je veľmi bohatý. Tvoria ho vklady, úvery, leasing, faktoring, forfaiting, CP, devízy, poistná ochrana
b)systém finančných inštitúcií:
1.bankové inštitúcie: špecializované (hypotekárne banky)
univerzálne (maloobchodné banky, investičné banky)
2.poisťovacie spoločnosti (životné poisťovne)
3.nebankové finanční sprostredkovatelia (peňažné burzy)
4.ostatné finančné inštitúcie
c)mechanizmus, ktorý zabezpečuje transformáciu peňažných prebytkov na financovanie potrieb deficitného sektora ekonomiky.
Funkcia finančného trhu
Podstatnou úlohou finančného trhu je zabezpečiť presun voľných peňažných prostriedkov z prebytkového sektora ekonomiky do deficitného sektora.
Ďalšie funkcie:
1.Akumulačná – akumuluje dočasne voľné peňažné prostriedky zo všetkých prebytkových zdrojov
2.Alokačná –efektívne alokuje voľné peňažné prostriedky do oblastí súkromných, ale i verejných investícií tak, aby umožnili vyrábať tovary a poskytovať služby
3.Cenotvorná – jedna z najdôležitejších funkcií fin. trhu. Na základe agregovanej ponuky dopytu zabezpečuje tvorbu optimálnych cien.
4.Platobná funkcia – poskytuje mechanizmus na vykonávanie platieb za tovary
5.Prerozdelovacia
6.Informačno-signalizačná
7.Selekčná
8.Funkcia ochrany investorov
9.Politická
10.Úverová
Peňažný trh
Je to trh s krátkodobými finančnými nástrojmi (krátkodobé úvery, CP, faktoring). Finančné prostriedky získané na peňažnom trhu slúžia na krytie prevádzkových potrieb.
Subjekty:
a)štát – obstaráva si tu peňažné prostriedky na krytie krátkodobého deficitu štátneho rozpočtu
b)podnikateľský sektor – tu získava prostriedky na výplatu miezd a platov svojim zamestnancom ap.
c)banky – upravujú tu svoju likviditu v súlade so zákonnými predpismi medzi sebou
d)obyvateľstvo – si vypožičiava peniaze na financovanie spotrebných predmetov
e)subjektmi sú najmä banky a veľkí investori – orgány verejného sektora, podniky, medzinárodné a nadnárodné inštitúcie.
Nástroje peňažného trhu sú krátkodobé úvery, faktoring, krátkodobé cenné papiere – pokladničné poukážky štátu a banky, depozitné certifikáty, zmenky, akcepty... Pre nástroje peňažného trhu je charakteristický vysoký stupeň likvidity, nízke riziko. Cenou na peňažnom trhu je úrok. Úrok je cena cien. Podľa neho sa oceňujú všetky druhy renty, cena pôdy, kurzy cenných papierov. Výška úroku je výsledkom vzťahu medzi ponukou a dopytom po peňažnom kapitáli, ale aj dôsledkom monetárnej politiky centrálnej banky, ktorá môže mať expanzívny, reštriktívny alebo neutrálny charakter.
Nominálna úroková miera jej úroková miera z peňazí vyjadrená v % z veľkosti požičaného peňažného kapitálu. Reálna úroková miera je upravená o infláciu a zdaňovanie.
Členenie
1.trh krátkodobých úverov
a)bankových – kontokorentné úvery, lombardný, eskontný, akceptačný
b)obchodných – nástrojom ktorých je zmenky
c)faktoring – osobitná forma krátkodobého financovania spojeného s obchodným úverom
2.trh krátkodobých cenných papierov – pokladničných poukážok,. depozitných certifikátov, a p.
Peňažný trh možno ďalej členiť na:
a)bankovo organizovaný trh – obchodujú na ňom emisné a komerčné banky
b)neorganizovaný trh – medzi nebankovými podnikateľmi navzájom
Anglický peňažný trh
Je jeden z najrozvinutejších trhov a člení sa:
a)diskontný trh
b)medzibankový trh
c)trh s depozitnými certifikátmi
d)trh oblastným práv
e)medzipodnikový trh
Kapitálový trh
Je trhom strednodobého a dlhodobého kapitálu. Subjekty kapitálového trhu sú rôzne podniky, banky, poisťovne, orgány verejného sektora a v stále väčšej miere aj obyvateľstvo.
Subjekty kapitálového trhu môžu vystupovať v pozícii emitenta alebo v pozícii investora. Emitenti na KT získavajú kapitál prostredníctvom emisie CP a investori investujú svoje peňažné prostriedky do rôznych finančných nástrojov
Nástroje kapitálového trhu
a) strednodobé a dlhodobé úvery, ktoré poskytujú banky alebo iné finančné inštitúcie
b) finančný leasing a forfaiting – osobitné formy stredno- a dlhodobých úverov
c) stredno- a dlhodobé CP, ktoré je možné rozdeliť na dlhové CP a majetkové CP.
Cenou na KT je kurz cenných papierov, predkupných práv opcií ap.
Členenie KT -podľa získavanie peňažných prostriedkov na financovanie investícií
a) trh stredodobých a dlhodobých úverov
b) trh osobitných foriem úveru – leasingu a forfaitingu, trh CP
Ttrh cenných papierov sa člení
1) sekundárny
a) organizovaný
b) neorganizovaný
2) primárny
Kapitálové trhy členíme:
a) trhy, kde vzniká dlžnícky záväzok
b) trhy kde vzniká nárok na spoluvlastníctvo majetku spoločnosti
KT - z hľadiska povinnosti zverejňovať kurzy CP:
a) verejné trhy
b) neverejné trhy
- z časového hľadiska
a) promptné
b) termínové
c) opčné
- z teritoriálneho hľadiska
a) národné
b) zahraničné
c) medzinárodné
Devízový trh- uskutočňujú sa na ňom devízové operácie, tj. nákup alebo predaj jednotlivých národných peňazí na cudzie peniaze. Cenou na devízovom trhu je devízový kurz. Ovplyvňuje ho ponuka a dopyt po devízach, po tovaroch a službách rôznych krajín, clá, kvóty, inflácia, ap. Devízový kurz je cena peňažnej jednotky jednej krajiny vyjadrená v peňažných jednotkách iných krajín. Môže byť vyjadrený:
a)priamym kurzovým záznamom 1 USD = 47,- Sk
b)nepriamym kurzovým záznamom 1 Sk = 0,052 DEM
Vlády a banky nakupujú devízy na veľkoobchodnom trhu
Jednotlivci nakupujú na maloobchodnom trhu od bánk, dealerov......
Trh drahých kovov
je trhom zlata, ale i striebra a platiny. Obchodovanie so zlatom sa sústreďuje hlavne v Londýne, Zürichu, NY – kde sa formuje cena zlata. S drahými kovmi sa obchoduje na komoditných burzách. Obchody sa uskutočňujú v zliatkoch. Zlato sa váži v troy unciách.
Poistný trh
Je trh poistenia a zaistenia. Stretáva sa tu ponuka a dopyt po poistnej ochrane. Cenou je poistné. Zvláštnosťou v poisťovníctve je podmienená návratnosť a neekvivalentnosť.
Kolektívne investovanieKolektívne investovanie predstavuje zhromažďovanie peňažných prostriedkov od verejnosti na základe verejnej výzvy s cieľom investovať takto získané peňažné prostriedky do majetku. O kolektívnom investovaní hovoríme vtedy ak sa jedná o zhromaždenie peňažných prostriedkov od viac ako 10 FO ak zákon neustanovuje inak.
Verejná výzva – TV, rozhlas, osobný kontakt...
Investor – FO alebo PO, ktorá chce nakúpiť CP vydávané správcovskou spoločnosťou.
Správcovská spoločnosť – PO, získané peň. prostriedky investuje do majetku a z toho majetku vytvára a spravuje podielové fondy, na kt. vykonáva nútenú správu. Jej depozitárom je komerčná banky, kt. zverí majetok správcovskej spoločnosti, a táto ho spravuje.
Podielový fond je majetok, kt. tvoria CP, peň. prostriedky. Vzniká tak, že veľké množstvo investorov vloží sv. úspory správcovi spoločnosti. Správca investuje tieto prostriedky podľa vopred stanovenej investičnej stratégie. PF nemá právnu subjektivitu, jeho majetok nie je súčasťou majetku správcu, ale investorov; majetok v PF je rozdelený na podiely, kt. zastupuje CP s názvom podielový list.
Podielový list je CP, s kt. je spojené právo podielnika na zodpovedajúci podiel na majetku v podielovom fonde a právo podieľať sa na výnose z tohto majetku.
Druhy PF:
-otvorený – znamená, že správ. spoločnosť kt. fond spravuje je povinná na požiadanie investora od neho odkúpiť podielový list.
-uzavretý – investor nemá právo na spätný predal podielového listu správ. spoločnosti.
-špeciálny – osobitný PF, kt. môže mať najviac 10 podielnikov, kt. môže byť len PO, tieto majú právo predložiť podielový list na vyplatenie.
Burza– organizátor verejného trhu s CP oprávnený organizovať v určenom čase a na určenom mieste dopyt a ponuku CP, termínované obchody, obchody s opciami a vykonáva s tým súvisiace činnosti. Povolenie na vznik burzy vydáva ÚPFT, kt. vykonáva na burzovou i štátny dozor. Je to PO zapísaná v OR – a.s. Jej akcionárom môže byť iba PO. Burza má minimálne 10 zakladateľov, kt. majú povolenie na výkon činnosti obchodníka s CP. Obchodné meno burzy je „Burza cenný papierov“. ZI – výška 100 000 000,- Sk
Burza CP nie je peňažná burza.
Peňažné burzy sa delia:
1.burzy CP – uskutočňujú sa tu promptné obchody s tradičnými nástrojmi
2.termínované burzy – uskutočňujú sa tu termínované obchody
3.opčné burzy – obchoduje sa tu s opciami
Burza organizuje obchodovanie s CP na trhu:
1.na základe žiadosti emitenta – kótované CP. Kótovanie – stanovenie úradného kurzu každého CP, kt. sa dostane na burzu
2.bez žiadosti emitenta – obchodovanie prebieha na voľnom trhu, nie na burze, kurz CP nie je určený.
Systém obchodovania je spôsob, akým sa uzatvárajú obchodné transakcie na burze, ktoré sprostredkúvajú makléri, brokeri, dealeri ap.
Maklér je obchodník s CP, agent, ktorý zastupuje kupujúceho alebo predávajúceho
Broker uskutočňuje obchody vo vlastnom mene na cudzí účet
Dealer uskutočňuje obchody vo vlastnom mene na cudzí aj vlastný účet.
Kontinentálny systém
Je založený na koncentrovaní ponuky a dopytu po CP pred začatím obchodovania. Kurz CP sa určuje metódou fixingu alebo metódou maximálnych obratov.
Anglosaský systém obchodovania
vystupujú tu sprostredkovatelia – brokeri a dealeri.
Povinnosťou obchodníkov s CP je snažiť sa pre svojich klientov nakúpiť čo najlacnejšie a predať čo najdrahšie.
Subsystémy:
-vyrovnania obchodov
-informačný
-regulačný
-kontrolný
Druhy búrz1. z hľadiska významu
-národné b.
-medzinárodné b.
2. z hľadiska právnej formy
-b. organizované štátom
-b. založené na súkromno-právnom princípe, najmä ako a.s.
3. z hľadiska výpočtovej techniky
-úplne automatizované
-čiastočne automatizované
-mechanické b.
4. z hľadiska predmetu obchodovania
-všeobecné
-špecializované
Vývoj burzovníctva na SK BCPB je prvou peň. burzou na SK. Vznikla 21. 12. 1990, činná začala byť 6. 4. 1993. Je založená na členskom princípe. Obchodovať na nej môžu iba osoby, kt. získali licenciu obchodníka s CP od MFSR, a kt. členstvo schválila burzová komora. Zo zákona toto právo vyplýva len pre NBSR a Fond národného majetku. Obchoduje sa tu s akciami, štátnymi dlhopismi a podielovými listami na troch trhoch:
-trhu kótovaných CP
-na trhu registrovaných CP
-na voľnom trhu
Obchodovanie na BCPB je založené na elektronickom burzovom obchodníctvo EBOS. Obchodný systém umožňuje obchodovať v dvoch podsystémoch:
-podsystém kontinuálneho obchodovania kde sa stanovujú kurzy kótovaných CP
-podsystém dávkového obchodovania kde sa stanovujú kurzy nekótovaných CP
Bratislavská opčná burza vznikla v roku 1992 a zanikla v roku 1995. Bola druhou slovenskou burzou. Jej hlavnou funkciou mala byť realizácia opčných a termínových obchodov s CP. Okrem obchodnej funkcie burza plnila aj informačnú, zúčtovaciu a vzdelávaciu funkciu.
