Japonsko
Éra bojujúcich štátov, je dlhé obdobie vojen v histórii Japonska. Trvalo od polovice 15-stého storočia do prvej polovice 17-stého storočia. Začalo sa v druhej polovici éry Muromachi - v roku 1467a trvalo počas éry Azuchi-Momoyama, až do finálneho mieru a poriadku dosiahnutého v roku 1615. V Japončine je éra "bojujúcich štátov" známa ako Sengoku jidai.

Snaha o zjednotenie a konečný mier.
Absencia centrálnej autority v hlavnom meste trvala, až kým armáda Oda Nobunagu nevstúpila do Kyota v roku 1568, kde znovu ustanovil Muromachi Shogunát pod vedením bábkového shoguna Ashikaga Yoshiakiho na začiatku éry Azuchi-Momoyama. Aj napriek obnoveniu centrálnej vlády v Kyoto a Nobunagovej snahy zjednotiť krajinu, zápas o moc medzi bojujúcimi štátmi pokračoval až do zjednotenia a konečného mieru, ktorý bol dosiahnutý dlho po zavraždení Nobunagu v roku 1582.

Po Nobunagovej smrti, Toyotomi Hideyoshi porazil svojich rivalov. Hideyoshi najprv dobil Shikoku, potom Kyushu a nakoniec zjednotil celé Japonsko v roku 1590 zničením Hojo klanu.

Po Hideyoshiho smrti v roku 1598, sa jeho vazal Tokugawa Ieyasu pokúšal zničiť Toyotomiho klan. Po Sekigaharskej bitke v roku 1600 sa Ieyasu stal vládcom a prijal titul Seii Taishogun a ustanovil Tokugawa alebo Edo Shogunát v 1603. Nakoniec Ieyasu úplne zničil Toyotomiho klan v letnom obliehaní Osaky v roku 1615 a konečne priniesol mier Japonsku.

Náboženstvo a spoločenský systém
Už mnoho storočí existujú v Japonsku tradičné náboženstvá, založené na hlbokej úcte a mravnosti. Stoja na filozofickom základe, ktorý je základom myslenia obyvateľov tejto krajiny. Práve preto je tu šírenie iných náboženstiev takmer nemožné. V Japonsku sa prelínajú viaceré náboženské tradície. Tri najdôležitejšie sú šintoizmus, buddhizmus a konfucianizmus. Konfucianizmus a buddhizmus ovplyvnil Japonsko až okolo 6.stor.po Kr. Na japoncov malo dôležitý vplyv aj kresťanstvo a to najmä v 16.; 19. a 20.storočí. Okrem týchto ovplyvnili Japonsko aj nové náboženstvá, ktoré vznikli v nestabilných obdobiach.

Šintoizmus
Šintoizmus je prastaré japonské náboženstvo, ktoré vzniklo už v rannom období rodového zriadenia. Šintoizmus nie je učenie, ale v podstate len mytológia a zvyky.
Japonský cisársky rod, ktorý vládne v krajine v nepretržitej genealogickej línii a odvodzuje svoj pôvod od bohov, čo sa stalo základom oficiálnej štátnej doktríny až do roku 1945. Po porážke v 2.svetovej vojne a po zhodení atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki musel japonský cisár verejne odvolať „...falošné názory, že cisár je predstaviteľ boha a Japonci nadradená rasa, predurčená ovládať svet“.
Jednou z najstarších svätýň je Veľká svätyňa v Ise. Je ukážkou čistej, typicky šintoistickej architekrúry, ktorá sa zachovala až dodnes vďaka tomu, že ju pravidelne každých dvadsať rokov obnovovali a pri rekonštrukcii dôsledne zachvávali pôvodný tvar budovy.

Konfucianizmus
Konfucianizmus oživil starý zvyk uctievania predkov, vznikol v Číne. Zakladateľom konfucianizmu bol čínsky filozof Konfucius. Konfuciova náuka v súčasnosti pozostáva najmä z Lun-jü, čo sú vlastne zozbierané analógie Konfuciových výrokov. Najdôležitejšími textami s ktorých čerpal, boli pre Konfucia Kniha dokumentov a Kniha piesní. Konfucianizmus uznáva ako kanonické tzv. „Deväť klasických kníh“.Konfucius učil, že dôležité je „li“, čo znamená zdvorilosť a disciplínu. V učení Konfucia je dôležitá „Siao“, úcta k rodičom, z ktorej sa vyvinulo päť vzťahov: medzi otcom a synom; medzi starším a mladším bratom;medzi manželom a manželkou; medzi starším a mladším; medzi nadriadeným a podriadeným.

K tomu napríklad prikázanie lásky k blížnemu-s ktorým sa ako so „zlatým pravidlom“ môžeme stretnúť u rôznych národov: „Čo nechceš, aby iní robili tebe, nerob ani ty im“.

Budhizmus
Budha sa narodil okolo roku 560 pred Kr. V osvietení sa mu zjavila jednoduchá formula o „štyroch ušľachtilých pravdách“, ktorá sa stala základom celého jeho učenia:
- všetko žitie je bolesť
- všetka bolesť má príčinu v žiadostivosti, smäde
- odstránenie tejto žiadostivosti vedie k odstráneniu utrpenia, k prerušeniu reťazenia nových zrodov
-cestou k tomuto oslobodeniu je ušľachtilá osemdielna cesta, cesta pravej viery, pravého myslenia, pravej reči, pravého jednania, pravého života, pravého snaženia, pravej bdelosti a pravého sústredenia. Nirvána nemá charakter nebytia, ale skôr raja. Budhizmus vlasne žiadneho boha nepozná. Je to vlastne ateistické náboženstvo.
Spoločenský systém
Japonská spoločnosť je postavená na zložitých morálnych zásadách a spoločenských pravidlách. Všetko má prísne pravidlá, ktorých nedodržanie je preukázanie veľkej neúcty a ťažká urážka. Dodnes pretrvávajú v "klanoch"-veľkých rodinách staré tradície, ktoré sú cítíť hlavne v správaní sa členov medz sebou.

Napríklad prísť na návštevu bez darčeka je nevkusné a neslušné. Postačí maličkosť,pekne zabalená. K povinnosti obdarovaného patria naopak výkriky údivu a mnohé poďakovania.
Podobných vzťahov sa vyvinulo viac. Existujú rôzne zdvorilostné úrovne správania a vzťahov, súvisiace so zložitým systémom oslovení. Oslovenia , väčšinou prípony za menami, vyjadrujú vzťah k oslovenému. Tieto sa ešte delia podľa stupňa, ktorým vyjadrujú zdvorilosť. Základné prípony sú použité takmer vo všetkých osloveniach pre ešte presnejšie vyjadrenie vzťahu. Sú to -san, -chan, -kun a -sama.