Éra bojujúcich štátov je dlhé obdobie vojen v histórii Japonska. Trvalo od polovice 15. storočia do prvej polovice 17. storočia. Začalo sa v druhej polovici éry Muromachi - v roku 1467 a trvalo počas éry Azuchi-Momoyama, až do finálneho mieru a poriadku dosiahnutého v roku 1615. V Japončine je éra "bojujúcich štátov" známa ako Sengoku jidai.

Snaha o zjednotenie a konečný mier.

Absencia centrálnej autority v hlavnom meste trvala, až kým armáda Oda Nobunagu nevstúpila do Kyota v roku 1568, kde znovu ustanovil Muromachi Shogunát pod vedením bábkového shoguna Ashikaga Yoshiakiho na začiatku éry Azuchi-Momoyama. Aj napriek obnoveniu centrálnej vlády v Kyoto a Nobunagovej snahy zjednotiť krajinu, zápas o moc medzi bojujúcimi štátmi pokračoval až do zjednotenia a konečného mieru, ktorý bol dosiahnutý dlho po zavraždení Nobunagu v roku 1582.

Po Nobunagovej smrti, Toyotomi Hideyoshi porazil svojich rivalov. Hideyoshi najprv dobil Shikoku, potom Kyushu a nakoniec zjednotil celé Japonsko v roku 1590 zničením Hojo klanu.

Po Hideyoshiho smrti v roku 1598, sa jeho vazal Tokugawa Ieyasu pokúšal zničiť Toyotomiho klan. Po Sekigaharskej bitke v roku 1600 sa Ieyasu stal vládcom a prijal titul Seii Taishogun a ustanovil Tokugawa alebo Edo Shogunát v 1603. Nakoniec Ieyasu úplne zničil Toyotomiho klan v letnom obliehaní Osaky v roku 1615 a konečne priniesol mier Japonsku.

Náboženstvo a spoločenský systém

Už mnoho storočí existujú v Japonsku tradičné náboženstvá, založené na hlbokej úcte a mravnosti. Stoja na filozofickom základe, ktorý je základom myslenia obyvateľov tejto krajiny. Práve preto je tu šírenie iných náboženstiev takmer nemožné. V Japonsku sa prelínajú viaceré náboženské tradície. Tri najdôležitejšie sú šintoizmus, budhizmus a konfucionizmus. Konfucionizmus a budhizmus ovplyvnili Japonsko až okolo 6. stor. po Kr. Na Japoncov malo dôležitý vplyv aj kresťanstvo a to najmä v 16.; 19. a 20. storočí. Okrem týchto ovplyvnili Japonsko aj nové náboženstvá, ktoré vznikli v nestabilných obdobiach.

Šintoizmus

Šintoizmus je prastaré japonské náboženstvo, ktoré vzniklo už v rannom období rodového zriadenia. Šintoizmus nie je učenie, ale v podstate len mytológia a zvyky.
Japonský cisársky rod, ktorý vládne v krajine v nepretržitej genealogickej línii a odvodzuje svoj pôvod od bohov, čo sa stalo základom oficiálnej štátnej doktríny až do roku 1945. Po porážke v 2. svetovej vojne a po zhodení atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki musel japonský cisár verejne odvolať „...falošné názory, že cisár je predstaviteľ boha a Japonci nadradená rasa, predurčená ovládať svet“.

Jednou z najstarších svätýň je Veľká svätyňa v Ise. Je ukážkou čistej, typicky šintoistickej architekrúry, ktorá sa zachovala až dodnes vďaka tomu, že ju pravidelne každých dvadsať rokov obnovovali a pri rekonštrukcii dôsledne zachvávali pôvodný tvar budovy.